|
64.
Príkaz slávenia sviatočných dní
V kán. 881
§ 1 CCEO sa vyhlasuje, že “veriaci kresťania sú povinní
v nedele a v prikázané sviatky
zúčastniť sa na božskej liturgii alebo podľa
predpisov alebo zákonného zvyku vlastnej cirkvi sui iuris na slávení
Božích chvál”, a § 2 doplňuje, že na to, “aby
veriaci kresťania mohli ľahšie plniť túto
povinnosť, určuje sa, že využiteľný čas
trvá od večierne vigílie až do konca nedele alebo
prikázaného sviatku”. V CCEO sa tak predpokladá
možnosť inšpirovaná Orientalium Ecclesiarum, 15:
zadosťučiniť nedeľnému príkazu buď
účasťou na božskej liturgii, buď
účasťou na Božích chválach. Táto
možnosť zároveň zdôrazňuje
dôležitosť Božích chvál a istým
spôsobom konkrétne umožňuje správne
slávenie v správnom čase, a to takým
spôsobom, aby potom aj texty súhlasili s hodinou,
v ktorej sú slávené. Denný cyklus sa
totiž začína večierňou, pokračuje nocou a
vrcholí ráno božskou liturgiou či obetou.
Slávením rôznych častí Božích
chvál v inom čase, ako je predpísané celou
štruktúrou textu sa riskuje narušenie rovnováhy
jednotlivých častí a zníženie zvrchovanosti
eucharistického tajomstva, pred ktorým sú ony
prípravou a pokračovaním. Autentická
bohoslužobná pastoračná teológia musí
mať na zreteli celý komplex problémov a nesmie sa ohraničiť
len na jednoduché napodobňovanie západnej praxe.
Bezprostrednými prameňmi pri znovunastolení starej praxe
majú byť predpisy bohoslužobných kníh,
ktoré boli vydané podľa autentických
tradícií príslušných cirkví.
|