|
67.
Príprava chleba a vína
V kán. 706
CCEO sa pripomína, že “sväté dary, ktoré sa
obetujú pri božskej liturgii, sú chlieb z pšenice
a prírodné hroznové víno".
Kán. 707 §
1 sa zaoberá “prípravou chleba”. Keďže
kresťanské cirkvi poznajú niekoľko
rozličných spôsobov prípravy chleba,
určeného na eucharistiu, v kódexe sa žiada
zachovať predpisy rôznych partikulárnych práv.
Najznámejší rozdiel v tom je medzi kysnutým chlebom,
ktorý sa tradične používa vo väčšine
východných cirkví, a nekvaseným chlebom,
používaným Arménmi a latiníkmi. O symbolizme
jedného aj druhého spôsobu sa v minulosti veľa
diskutovalo často polemicky voči jednej či druhej forme
teologickej interpretácie. Keďže v tejto otázke
každý zvyk má svoju hodnotu, v CCEO sa predpisuje, aby
každá cirkev sui iuris zachovala to, čo zdedila od svojich
otcov, aby tak v symbolickej forme vyjadrila jednotlivé
doplňujúce aspekty eucharistického tajomstva.
Ďalšie
rozdiely jestvujú vo forme chlebov určených na
eucharistické slávenie a v pečatiach na nich,
ďalej v modlitbách, ktoré sprevádzajú ich
prípravu, alebo v menách, ktoré sa im
dávajú, atď. Každý tento problém
má sa riešiť v bohoslužobných knihách.
Pokiaľ ide o
víno, treba zdôrazniť, že pravidlo, ktoré sa
nachádza v CCEO, sa odlišuje od kán. 924 § 1 CIC ,
ktorý predpisuje, že víno má byť
zmiešané s malým množstvom vody. Toto
zmiešanie CCEO nepredpisuje, pretože sa nepoužíva v
arménskej cirkvi, a teda sa nepokladá za zákon
platný pre všetky východné cirkvi.
Nech sa
obnoví obrad zeonu - teploty (pridania horúcej vody do
čaše pred prijímaním), nachádzajúci sa
v cirkvách konštantínopolského pôvodu a,
žiaľ, zaniknutý v niektorých
gréckokatolíckych cirkvách. Rovnako nech sa to aplikuje na
ďalšie prvky slávenia, ak sa prestali praktizovať.
|