73. Kto prijal nižšie svätenie (nižší rád), nie je viac laikom

V kán. 230 § 1 CIC sa hovorí o službách, ktorými podľa “predpísaného liturgického obradu” môžu byť trvalo poverení laici. Naproti tomu už nižšie svätenia každého začleňujú do cirkevnej hierarchie podľa stupňa každého z nich. Kto prijal tieto svätenia (rády), už viac nie je laikom, ale stáva sa členom toho, čo obradové texty mnohých východných cirkví nazývajú “klérus” alebo “posvätný rád (svjaščeničeskij čin - pozn. prekl.). Rozdiel medzi nižšími rádmi a službami má za následok aj spôsob interpretácie kán. 358 CCEO; v ňom sa tvrdí, že kandidát “je začlenený do eparchie cez diakonské svätenie, ak podľa normy partikulárneho práva vlastnej cirkvi sui iuris nebol do tejto eparchie už prijatý”. Tento odkaz na normy partikulárneho práva sa odráža v kán. 327, v ktorom sa určuje, že tí, čo sú “ustanovení do nižších rádov a všeobecne sa nazývajú nižší klerici, riadia sa iba partikulárnym právom vlastnej cirkvi sui iuris”. Bolo by teda dobré, aby sa prijatie do kléru v jednotlivých eparchiách uskutočnilo už vo chvíli prijatia nižšieho svätenia, aby sa tak príslušný služobník v plnej a stálej forme začlenil do služby eparchie.