|
Kapitola X. - Manželstvo
79.
Kresťanské manželstvo
Svätý
Pavol hovorí o manželskom živote, pričom cituje Knihu
pôvodu (Gen 2, 24)64 a dodáva: “Toto tajomstvo
je veľké: ja hovorím o Kristovi a Cirkvi” (Ef 5, 32).
Neprestajne to potvrdzujú všetky cirkvi, ktoré nás
vovádzajú do pochopenia mnohostranného bohatstva manželského
života.
Lebo on pripomína
dielo stvorenia vesmíru, ktoré nachádza svoj vrchol
v človekovi stvorenom na obraz a podobu svojho Stvoriteľa, a
zdôrazňuje jeho spoločenskú dimenziu: človek nie je
stvorený, aby bol sám. Povolaný pracovať a
ovládnuť zem potrebuje pomocnicu, ktorá mu bude
podobná, s ktorou utvorí jedno telo.
Toto tajomstvo sa
ešte prehĺbi, ak hovoríme “o Kristovi a Cirkvi”.
V tajomstve Krista sa totiž v plnosti zjavuje vzťah
stvorenia so svojím Pánom, ktorý je oveľa
väčší ako stvorenie a na obraz ktorého bolo ono stvorené;
on ho pred pádom zahaľoval svojou slávou a tajomne ho
sprevádza týmto životom a ožiari ho v nebeskom
Jeruzaleme (Ap 21, 23).
Bohoslužobné
texty vyjadrujú túto dimenziu vzťahu v rôznych
formách. Vyprosujú pre manželov pokoj, dokonalú
lásku, svornosť, hojnosť dobier; umiernenosť,
cudnosť, neporušené správanie, pravdu; vernosť
danému slovu a stálosť vo svätej jednote, ktorá
pochádza od Pána. To by malo charakterizovať nielen
manželský život, ale aj inšpirovať spolužitie
celej ľudskej rodiny podľa Pánovho príkladu,
ktorý prišiel, aby v sebe zničil nepriateľstvo,
zjednotil to, čo bolo rozdelené a zmieril všetkých
s Bohom, prijmúc za manželku Cirkev. Vydal za ňu seba samého,
očistil ju, aby bola svätá a nepoškvrnená (Ef 5,
25-27).
Vzťah
lásky medzi manželom a manželkou sa tak stane plodným a
vyústi do účasti na diele stvorenia plodením
detí. V tom je v istom zmysle aj splnenie sľubu daného
Abrahámovi, vyvolenému Bohom, že sa stane otcom
mnohých národov a všetkých, čo sú
povolaní prinášať živému Bohu poklonu
v Duchu a v pravde.
|