|
87. Duch
pokánia preniká celý kresťanský kult
Duch
kajúcnosti, ktorý sprevádza celý
kresťanský život, sa javí naliehavým
v každom prejave kultu. Vyžaduje totiž pravdu (Ž 50,
6) a preto zahrnuje stále vyznanie vlastného hriechu a
nevyhnutnosť zmeniť cestu. Tento postoj sa nachádza
v celom bohoslužobnom okruhu roka a v každej hodine
dňa, ale najmä naliehavý je v čase prípravy
na sviatky, predovšetkým pred Paschou. Preto všetky liturgie
Východu aj Západu už od nepamäti prikazujú
modliť sa, a to aj niekoľkoráz cez deň (Žalm 50),
čím sa prosí o odpustenie a dar Svätého Ducha.
Kajúcim postojom sú poznačené aj viaceré
sviatosti. Krst je nám daný ako “blažené očistenie”
od hriechov.71 Vo svätej liturgii obetujeme
“duchovnú poklonu za naše hriechy a priestupky ľudu”.72
Pristupujúc na sväté prijímanie dostávame
"telo Pána, rozlomené, a jeho krv, vyliatu na opustenie
hriechov".73 Pomazanie chorých spôsobuje
aj odpustenie hriechov (Jak 5, 15). Sú tu potom časti
bohoslužobnej modlitby rozličných východných
cirkví, ktorým sa pripisuje osobitná kajúca hodnota
a čiastočne, v istom zmysle, aj sila zmierenia. Pokánie
v starej tradícii nedosahuje svoje plody spásy výlučne
v bohoslužobnom rámci, pretože sú aj iné
spôsoby (pôsty, almužny, púte atď.),
ktorými možno prijať od Boha isté milosti odpustenia, a
sú aj miesta (monastiere, skity, pustovne, púšť
atď.), na ktorých nevýslovný dar penthosu, teda
sĺz nad vlastnými hriechmi, zjavuje možnosť
každý deň sa znovu narodiť pre nový život vo
Svätom Duchu.
|