88. Sviatosť pokánia a jej riadne slávenie

S materinskou vľúdnosťou Cirkev ustavične vychádza v ústrety ľudskej slabosti, dovoľujúc nové pokánie po krste. V rámci života, ktorý je charakterizovaný plnou realizáciou krstných účinkov a priľnutím ku Kristovi, má sviatosť pokánia popredné miesto a osobitným spôsobom uschopňuje prijať Božiu eucharistiu. V tejto sviatosti, ako sa to tvrdí v kán. 718 CCEO, veriaci, ktorí spáchali hriechy po krste a rozhodli sa za nový život, “skrze službu kňaza tým, že mu vyznajú hriechy a prijmú primerané pokánie, dostanú od Boha odpustenie a zmieria sa s Cirkvou”. Takéto vyznanie - individuálne a integrálne (t.j. so všetkým, čo má obsahovať - pozn. prekl.) - spojené s rozhrešením jedinečne predstavuje riadny spôsob, ktorým veriaci kresťan, vedomý si ťažkého hriechu, môže obsiahnuť odpustenie.⁷⁴ V prípade, že nespáchal ťažké hriechy, veľmi sa odporúča každému veriacemu kresťanovi, aby často prijímal túto sviatosť, a to najmä v období pôstov a pokánia.⁷⁵