|
Kapitola XIII. - Božie chvály
95.
Kresťanská modlitba
Apoštol
Pavol píše Efezanom, pričom ponúka obraz prvkov,
ktoré majú charakterizovať spôsob života
veriacich, najmä modlitbový vzťah s Bohom: “Buďte
naplnení Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a
duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte
ho. Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi
v mene nášho Pána Ježiša Krista” (Ef 5,
18-20). Kresťanská modlitba má stále svoj prameň
vo Svätom Duchu, ktorý daruje prúdy živej vody,
ktoré vyvierajú z osláveného Krista (Jn 7,
38-39). Je to Duch, ktorý jediný pozná tajomstvá
Boha (1 Kor 2, 1), jediný, ktorý vie, za čo a ako
máme prosiť, a prichádza nám na pomoc v modlitbe
(Rim 8, 26-27).
Veriaci
odpovedá na tento dar tým, že je pripravený
počúvať Božie slovo a ponúka ochotu svojho srdca
veriť, že Kristus je Boží Syn, poslaný Otcom
uskutočniť našu spásu (Jn 6, 29). Apoštol nám
totiž prikazuje ospevovať Boha vo svojom srdci,
označujúc týmto výrazom nielen sídlo
našich citov, ale najhlbšie vnútro každého
ľudského bytia, ako sa to javí z výčitky
Ježiša tým, čo ho obklopovali: “Tento ľud ma uctieva
perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa” (Mt 15, 8).
Už
Starý zákon povolával modliť sa sedemráz cez
deň (Ž 118 /119/, 164), aby modlitba vypĺňala celý
deň. Rovnaký príkaz sa s naliehavosťou predkladá
v Novom zákone, v ktorom nám Pán pripomína
“stále sa modliť a neochabovať” (Lk 18, 1).
|