|
96.
Význam Božích chvál
“Nezanedbávajte
seba samých, nezbavujte Pána jeho vlastných údov,
nerozdeľujte jeho telo, nerozháňajte jeho údy,
neuprednostňujte potreby tohto života pred Božím slovom,
ale zjednoťte sa každý deň, ráno a večer,
spievajúc žalmy a modliac sa v Pánovom dome”.78
Božie chvály ustavične oživujú ducha bedlivosti
v túžbe po Pánovom príchode a
posväcujú deň. Tým, že pripomínajú
Pánovu prítomnosť, rozširujú jeho milosť,
prenikajú celú existenciu človeka a
začleňujú ju do života Trojice. Posväcujú
veriaceho v dimenzii času, v ktorom žije, počas
hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov, aby to
bola naozaj ustavičná modlitba podľa apoštolského
príkazu. Sám termín “Božie chvály” -
spojený s výrazmi neraz použitými vo Svätom
písme alebo s tými, ktoré im dávali
niektoré cirkvi či bohoslužobné texty, ako je “obeta
chvály”, “duchovná obeta”, “obeta mysle” - označuje kult,
ktorý zahrnuje rôzne hodiny dňa a vyjadruje
náboženskú dimenziu, ktorá mení život
človeka a kladie ho do osobného spoločenstva s Trojicou.
Jednotná kresťanská tradícia Východu a
Západu vždy uznávala mnohé formy, prijaté
z mníšskeho života, ako privilegované východiská,
v ktorých sa táto dimenzia realizuje.
Božie
chvály sú školou modlitby v každej cirkvi.
V nej sa vyučuje pôvodnému spôsobu oslavy Boha
v Kristovi v jednote celého tela a podľa príkladu
jeho Hlavy.
|