|
97. Prvky
Božích chvál a ich dôležitosť pri
poznaní východnej duchovnosti
Slávenie
časoslovu je pretkané Svätým písmom,
Božím slovom, daným na “poúčanie, na
usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti,
aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na
každé dobré dielo” (2 Tim 3, 16). Stôl slova nie je
pripravený iba z čítaní, ktoré obsahujú
biblické texty určené na čítanie a organicky
usporiadané počas liturgického roka , ale aj bohatou
zbierkou bohoslužobných hymnov, ktorými sa oprávnene
pýšia všetky cirkvi kresťanského Východu.
Ony sú “pokračovaním čítaného,
pochopeného, prijatého a nakoniec spievaného slova,
jemnými parafrázami biblického textu,
prefiltrovaného cez osobnú skúsenosť jednotlivca a
spoločenstva”.79
Obdivuhodne
rozvinutá a bohatá hymnografia a euchológiá tvoria
azda najoriginálnejšiu časť východných
bohoslužobných slávení. Mnohostranné vplyvy,
prevažne sýrske a helénske, sa v nich
prelínajú a vzájomne obohacujú, a tak
privádzajú ku kontemplácii kresťanského
tajomstva podľa celkového pohľadu, ktorý naň mali
otcovia Cirkvi. Texty Božích chvál, napísané a
upravované mnohými autormi, najmä mníchmi,
ktorí sa počas stáročí ustavične venovali
modlitbe, dávajú nám do dedičstva bohatý a
neodcudziteľný majetok duchovného života.
Zodpovedajú špecifickej povahe každej východnej cirkvi,
v ktorej sú stále hlboko zakorenené. Rovnako ako
Sväté písmo musia sa študovať a meditovať,
aby vyjavili drahocenné perly, ktoré obsahujú. Božie
chvály sú teda privilegovaným miestom štúdia
kresťanskej duchovnosti, ktorá vychádza z modlitby Cirkvi.
|