|
99.
Individuálna modlitba Božích chvál
V kán. 337 CCEO
sa určuje, že “všetci klerici majú sláviť
Božie chvály podľa partikulárneho práva vlastnej
cirkvi sui iuris”. Pre klérus teda ide o povinnosť. Ideálna
forma slávenia, ktorá lepšie poukazuje na hodnotu modlitby
Cirkvi a za Cirkev, je zaiste spoločná modlitba, na ktorú
treba povzbudzovať a ktorá má vždy mať
prednosť. Keď spoločnej forme slávenia bránia objektívne
dôvody, nech sa klerici modlia posvätné texty
Božích chvál aspoň individuálne,
prihovárajúc sa ustavične v mene všetkých
za im zverený ľud, za potreby Cirkvi a za celý svet, ako to
má robiť dobrý pastier. Autority cirkví sui iuris
nech určia rozumné normy, ktoré budú riadiť
takúto individuálnu modlitbu. Po pozornom štúdiu
v procese výberu textov nech sa dá prednosť tým
častiam, ktoré sú tradične dôležitejšie
vo vzťahu k štruktúre bohoslužby vlastnej cirkvi a
nech pri tom majú na zreteli aj reálne možnosti
kléru. Takto vypracované texty budú spolu
popri kompletných a tradičnejších formách
Božích chvál užitočné pri
oživení individuálnej, rodinnej alebo skupinovej modlitby
veriacich laikov.
|