102. Chrám

Ježiš vysvetľoval Samaritánke, že ani v Jeruzaleme ani na vrchu Garizim sa nemá klaňať Bohu, ale že je potrebné klaňať sa mu v Duchu a pravde (Jn 4, 21.24). Chrám stráca svoju hodnotu ako centrum kultu, pretože Ježišovou smrťou sa jeho opona roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku (Mt 27, 51). Ako obraz a tieň budúcich čias získal chrám plnosť zmyslu v Novej zmluve (Mt 5, 17). Cirkev je tým novým chrámom, postaveným zo živých kameňov. Kristus totiž zbúral múr rozdelenia, ktorý rozdeľoval ľudí, a zabudoval ich do Božieho príbytku v Duchu (Ef 2, 14. 22). V nebeskom Jeruzaleme už viac chrám nebude, ale uprostred neho bude “trón Boha a Baránka” (Zjv 22, 3) a Pán, všemohúci Boh, a Baránok, budú jeho chrámom (Zjv 21, 22).

Posvätná budova v časoch Cirkvi je znakom, ktorý ukazuje cestu k tomu, ktorý je Pánom nebeského a pozemského stvorenia, k Pánovi serafínov, Kráľovi Izraela, jedinému svätému, ktorý prišiel prebývať medzi nás, aby nás priviedol do svojho kráľovstva, lebo “naša vlasť je v nebi” (Fil 3, 20). Materiálny chrám je znakom nebeského prestola a svätyne, ktorá je len predobrazom pravej svätyne, zhotovenej nie ľudskou rukou; tak prenikol do samého neba, aby sa za nás ukázal pred Božou tvárou (Hebr 9, 24). Svätyňa nás prenáša do iného sveta, do Božej prítomnosti. Tento vzťah medzi dvoma svetmi, nebeským a pozemským, sa často vyjadruje vo všetkých kresťanských obradoch. Napríklad pokračovanie eucharistickej modlitby žiada, “nech ich milujúci Boh prijme na svoj svätý, nebeský a vznešený prestol ako ľúbeznú duchovnú vôňu”.⁸² To obsahuje posvätnú dimenziu, rozdielnu od čírej ľudskej reality. K nej sme vedení bohoslužobným tajomstvom, v ktorom ľudstvo znova získava plášť Božej slávy, ktorý ho zaodieval predtým, ako padlo do hriechu. Organický vzťah, ktorý je vo východných cirkvách medzi loďou a svätyňou, symbolizuje náš prítomný stav, keď vidíme len nejasne, akoby v zrkadle (1 Kor 13, 12), keďže celá Cirkev je ešte na ceste k slávnemu zjaveniu jej Pána. Podľa toho prítomný život má byť pretvorený a pripodobnený “čoraz slávnejšiemu” (2 Kor 3, 18) obrazu Pána, ponad svetské starosti, budúcemu životu, v ktorom uvidíme Boha “z tváre do tváre” (1 Kor 13, 12).