|
Zhrnutie
112.
Záverečné úvahy
Zmyslom tejto
inštrukcie je pomôcť východným cirkvám,
ktoré sú v jednote s Rímskou cirkvou, v ich
úsilí dať bohoslužobným sláveniam centrálne
miesto, ktoré im patrí v cirkevnom živote, a to
v úplnej vernosti duchu ich vlastných tradícii.
Naliehanie na
úplnú obnovu tradície nechce byť na škodu
nevyhnutnému prispôsobeniu sa citlivosti súčasnej
kultúry, skôr má byť príležitosťou,
na to, aby sa cirkvi v budúcnosti mohli vyrovnávať
zblízka aj s touto perspektívou v živej nádeji,
že tu možno čerpať zo skúsenosti, ktorú aj
pravoslávne cirkvi získavajú na tom istom poli,
predovšetkým na tých územiach, kde sú
na to čiastočne nútené.
Pokladali sme za
primárnu dôležitosť podčiarknuť
niektoré všeobecné kritériá, ktoré
majú predovšetkým nanovo objaviť plnú
súvislosť slávenia v bohoslužbách
východných katolíckych cirkví tak , aby celá
Cirkev bola obohatená ich špecifickým dedičstvom.
Pokyny,
nachádzajúce sa v tejto inštrukcii, môžu
byť ešte doplnené vlastným prínosom a reflexiou
jednotlivých cirkví sui iuris. Nech im venujú
náležitú pozornosť, študujúc, ako
majú byť aplikované v mnohosti jednotlivých
tradícii a podmienok.
Pri zostavení
tejto inštrukcie Kongregácia pre východné cirkvi
využila širokú skúsenosť, ktorú
získala vo svojej práci počas desaťročí
v bohoslužobnej oblasti. Taktiež vďaka
záslužnej činnosti Liturgickej komisie, pôsobiacej pri
kongregácii, ktorá publikovala bohoslužobné knihy,
ocenené nielen katolíckymi východnými cirkvami,
ktoré boli ich prvými adresátmi, ale aj
pravoslávnymi odborníkmi a bratmi. Konzultorom tejto komisie,
ktorí venovali a venujú čas i schopnosti službe
východným cirkvám, patrí spoločné
poďakovanie.
Mária,
najkrajší plod vykúpenia, pokorná služobnica,
pripravená plniť Otcovu vôľu, svätá archa
Syna, ktorý prijal ľudskú prirodzenosť, chrám
zatônený mocou Svätého Ducha, tá, ktorá
prijala Božie Slovo, zachovávajúc ho v srdci, a
ktorá velebila veľkosť a dobrotu Pána,
pozdvihujúc k nemu svoj chválospev, Matka Cirkvi, nech
udržuje horlivosť východných katolíckych
cirkví, aby prekvitalo ich bohoslužobné dedičstvo, a
nech nasmerúva ich kroky k dokonalej nebeskej liturgii až po
deň, v ktorom sa vráti Pán, a ľudstvo bude
vidieť Boha, aký je, v ustavičnej poklone
Najsvätejšej Trojice.
V sídle
Kongregácie pre východné cirkvi 6. januára 1996,
Slávnosť Zjavenia Pána.
Achille Card.
Silvestrini, prefekt
+ Miroslav S.
Marusyn, sekretár
|