9. Osobitnosť dedičstva východných cirkví

Tieto cirkvi s úzkostlivou starostlivosťou zachovali biblickú symbolickú teológiu, oddávna vysvetľovanú otcami. Strážia zmysel nevýslovného a úžasného tajomstva , ktoré obklopuje a sprevádza úkon bohoslužobného slávenia. Texty a ich duch zachovávajú v bohatých a zároveň pôsobivých formulách zmysel bohoslužby ako nepretržitej doxológie a ako prosbu o odpustenie a ustavičnú epiklézu. Môžu sa chváliť duchovnosťou čerpajúcou priamo zo Svätého písma a zároveň aj teológiou, menej podrobenou racionalistickým kategóriám. Z historických a kultúrnych dôvodov si zachovali bezprostrednejšiu spojitosť s duchovnou atmosférou kresťanských začiatkov; túto vlastnosť čoraz častejšie už ani Západ nepokladá za znak statickosti a uzavretosti do seba, ale skôr za drahocennú vernosť prameňom spásy.

Kódex v kán. 28 § 1, odvolávajúc sa na Lumen Gentium č. 23 a Orientalium Ecclesiarum č. 3, vymenúva najvýznamnejšie odbory, v ktorých sa ukazuje dedičstvo vlastné jednotlivým cirkvám sui iuris: liturgia, teológia, duchovnosť a disciplína. Treba poznamenať, že tieto jednotlivé polia sa prenikajú a navzájom podmieňujú v globálnom pohľade Božieho zjavenia, ktoré preniká celý život a vrcholí v oslave Najsvätejšej Trojice.

Toto členenie zahrnuje históriu, kultúru, chápanie a zvyky vlastné každej cirkvi, ako lúče pochádzajúce od jediného Pána, slnka spravodlivosti, ktoré osvecuje každého človeka (Jn 1, 9) a privádza ho k životu v spoločenstve s ním. Každý z týchto lúčov, prijatý každou jednotlivou cirkvou sui iuris, má nekonečnú hodnotu a dynamizmus a tvorí časť univerzálneho dedičstva Cirkvi.