|
Kapitola III. - Bohatstvo bohoslužobného dedičstva
13.
Východné dedičstvo je širšie než len sama
bohoslužba
Zaiste netreba
podporovať tendenciu, aby sa dedičstvo typické pre
východné cirkvi znižovalo len na samu
bohoslužobnú dimenziu. Príťažlivosť a
posvätnosť obradov, intenzívne emócie,
podporované duchom textov, síce mohli viesť
k prílišnému zdôrazňovaniu vonkajšieho
alebo citového aspektu, a tak sa stať ľahkým
útočišťom pre tých, ktorí odpierali
bohoslužbe jej nevyhnutný vzťah k životu. To
priviedlo niekedy samých východných katolíkov
chápať ako jediné a špecificky vlastné iba ich
bohoslužobné dedičstvo. Pritom v ostatných
aspektoch prispôsobili východnú duchovnosť
západnému ponímaniu, ktoré považovali za
spoločné pre všeobecnú Cirkev. Naopak, uvedomenie si
hodnoty východnej teológie a duchovnosti ako súčasti
nedeliteľného dedičstva všeobecnej Cirkvi je novým
objavom tak, ako ním je aj vynorenie závažnosti
disciplinárnych osobitností.
Praktizovanie
východnej bohoslužby bez toho, aby sa v nej spájalo ako
v najvyššom vyjadrení celé dedičstvo,
spôsobuje nebezpečenstvo, že sa zredukuje čisto na
povrchnosť.
|