|
16.
Bohoslužobné dedičstvo východných
katolíckych cirkví ako prameň vlastnej identity
Východné
katolícke cirkvi, hoci boli ovplyvnené váhou
západnej tradície, na bohoslužobnom poli zachovali
vernosť svojim rýdzim tradíciám. Práve ich
bohoslužby, keď sa vrátia k ešte
výraznejšej autentickosti a vitalite, odstrániac to, čo
ich falšovalo, stanú sa najlepším
východiskovým bodom pre rast ich vlastnej osobitosti,
z ktorej treba čerpať slová a gestá, schopné
v dnešných časoch dotknúť sa sŕdc a
osvietiť mysle veriacich.
Zachovávanie
bohoslužobného bohatstva bude o to plodnejšie, o čo viac
bude určované nielen normatívnymi zásahmi hierarchie,
ale aj spontánnym a verným priľnutím
kresťanského ľudu, vedeného k tomu svojimi
pastiermi. Najmä v našich časoch je veľmi
dôležité, aby pastieri boli aj v tejto oblasti
skutočnými vzormi stáda, aby ono zachovalo svoju
tradičnú vernosť. Veľký význam má aj
živá a potešujúca prítomnosť mníšskych
spoločenstiev, ktoré vynášajú
nepreskúmateľné bohatstvá dedičstva,
ktoré dostali cez tradície jednotlivých cirkví, do
ktorých patria. “Na Východe totiž existuje
vnútorné spojivo medzi bohoslužobnou modlitbou, duchovnou
tradíciou a mníšskym životom. Práve preto aj pre
ne by dobre sformované a motivované znovurozvinutie
mníšskeho života mohlo znamenať skutočný cirkevný
rozkvet. Netreba si totiž myslieť, že by to umenšilo
účinnosť pastoračnej služby, práve naopak,
tá by bola natoľko posilnená mohutnou duchovnosťou,
že by tým spôsobom opäť našla svoje
ideálne miesto”.23
|