18. Bohoslužobná reforma a obnova

Prvá povinnosť každej východnej bohoslužobnej obnovy, ako je to aj v liturgickej reforme na Západe, je objaviť naozajstnú vernosť vlastným bohoslužobným tradíciám, využijúc ich bohatstvo a odstrániac to, čo by pozmenilo ich autentickosť. Táto starostlivosť nie je podriadená, ale má predchádzať takzvanému prispôsobovaniu sa novým časom. Jednako je to delikátna úloha, ktorá vyžaduje rozvážnosť, aby sa neznepokojili duše, ale ktorá musí byť vykonaná dôsledne a súvislé, ak východné katolícke cirkvi chcú ostať verné svojmu poslaniu. Ján Pavol II. spresňuje: “Keď sa budete musieť prekliesniť cez rozličné dočasné formy, pochádzajúce z rôznych bohoslužobných vplyvov i mimobohoslužobných tradícií, cudzích vašej vlastnej tradícii, je možné, že takýmto spôsobom budete musieť upraviť niektoré ľudové zvyky”.²⁴

Dnes sme svedkami rozšírenej mentality, ktorá sa usiluje nadhodnotiť efektivitu, prílišný aktivizmus, dosahovanie výsledkov s minimálnou námahou a bez prílišného osobného zainteresovania. Toto môže dokonca i na Východe negatívne ovplyvniť vzťah k bohoslužbe. Bohoslužba však aj naďalej zostáva náročnou školou požiadaviek, ktorá vyžaduje progresívnu, namáhavú a nikdy nedokončenú asimiláciu. Mníšske spoločenstvá, ktoré sú zvlášť citlivé pre túto dimenziu, môžu významne prispieť k plnému pochopeniu a vývoju bohoslužobného dedičstva. Je preto vhodné zainteresovať do tejto spoločnej zodpovednosti, kde sa to len dá, mužské a ženské mníšske spoločenstvá, ktoré patria k tej istej tradícii.

Tieto úvahy nič neuberajú správnej požiadavke vyjadriť, nakoľko je to možné, evanjelium spôsobom primeraným a jasným pre súčasného človeka. Každá formula si preto vyžaduje neprestajnú bdelosť, aby bola zachovaná živá skrze vanutie Ducha. Tradícia, a to aj jej litera - podobne ako je to so Sv. písmom - obsahuje nekonečné poklady. Jej energia má byť prijatá, asimilovaná a užitočne odovzdaná ľuďom ako plnosť Božieho tajomstva. Vskutku, ide o slová plné ohňa rovnako ako Božie slovo, ktoré je ostrejšie ako každý dvojsečný meč a preniká až po oddelenie duše od ducha (Hebr 4,12). Skutočnosť, že v bohoslužbe sa stále opakujú, nesmie nič ubrať na ich sile a na ich večnej aktuálnosti.