|
34.
Bohoslužobné zhromaždenia sú hierarchicky
usporiadané
Bohoslužobné
zhromaždenia majú byť usporiadané. To bolo presnou
normou Starého zákona, ako to zdôrazňujú knihy
Levitikus a Numeri. Neskôr to svätý Pavol povýšil
na apoštolský príkaz: ”Všetko nech sa deje slušne
a po poriadku” (1 Kor 14,40), keď sa koná slávenie
v zhromaždení. Ako prví kresťania
počúvali apoštolov, tak potom biskupi, ich nástupcovia,
viedli modlitbové zhromaždenia, a to osobne alebo cez kňazov a
diakonov. Pokiaľ išlo o obsah slávenia, ten bol
čiastočne determinovaný formuláciami a obradmi
zdedenými z minulosti - zo Starého zákona a zo
židovskej tradície - ale chápanými vo svetle
kresťanského zjavenia. Išlo buď o diela
zložené autormi Nového zákona, alebo
neskoršími autormi, pričom stále boli overené
autoritou a tým, čomu sa hovorí sensus fidei
kresťanského ľudu.
V kán. 7
§1 CCEO sa pripomína, že všetci veriaci kresťania majú
podiel na kňazskej funkcii Krista a preto sú vyvolení
na bohoslužbu. V kán.17 sa okrem toho tvrdí: “Veriaci
kresťania majú právo náležite praktizovať
Boží kult podľa predpisov vlastnej cirkvi sui iuris a zachovávať
vlastnú formu duchovného života, ktorá však
má byť v zhode s doktrínou Cirkvi.”
Každý veriaci preto praktizuje Boží kult sebe
vlastným spôsobom . Kultové zhromaždenia sa teda
skladajú z rozmanitých častí tak, ako telo je
zložené z rôznych údov, ale všetky vedno
utvárajú jedno telo (porov. 1 Kor 12, 12 -31). Týmto
spôsobom celé telo bohoslužobného zhromaždenia,
dobre prepojené spoluprácou každého
článku, podľa energie vlastnej každému
členovi, môže rásť a dospieť k jednote
viery a poznania Krista a pritom sa vyhne nebezpečenstvu, že by bolo unášané
vetrom hocakého učenia (Ef 4, 13 -16).
|