54. Anafory božskej liturgie

Pri slávení Božích tajomstiev žiari ako drahocenný poklad text anafory. Východné anafory majú počiatok v úctyhodnom staroveku, veľa ráz sa podľa živého vedomia cirkvi prisudzujú apoštolom alebo svätým prvokresťanskej cirkvi alebo iným významným osobnostiam v histórii cirkvi. Anafory spočívajú v úkone obetovania, ohlásení chvály a vďakyvzdávania Bohu a v epikléze, ktorá je zvolávaním Svätého Ducha.

Z pomerne početného bohatstva anafor podľa rozličných cirkví treba poskytnúť možnosť, aby sa používali, pokiaľ možno viaceré anafory. Daktoré, dnes už nepoužívané, mali by sa obnoviť. Keďže anafora je skutočne vrcholným dielom mystagogickej teológie, je vhodné postarať sa o to, aby sa aspoň občas mohla vyslovovať nahlas, nech ju počujú veriaci. Pastieri nech sa starajú o to, ako viesť ľud k teológii, ktorá je tak nesmierne vznešeným spôsobom vyjadrená v anaforách.