65. Čas a miesto slávenia

Vo veci času a miesta slávenia božskej liturgie kán. 707 § 1 CCEO na rozdiel od predpisov kán. 931 - 932 CIC, platných pre celú latinskú cirkev, nepredstavuje normy platné pre všetky východné cirkvi, ale dávna možnosť určiť predpisy v tejto veci rôznym partikulárnym právam. Na minimum majú byť znížené eucharistické slávenia mimo posvätených miest.

Presná hodina slávenia božskej liturgie je spojená aj s pôstnou disciplínou, ktorá je rozdielna v rozličných dňoch a ročných obdobiach.

Má sa zabrániť prehnanému množeniu sviatočných eucharistických slávení. Takéto množenie na jednej strane bráni sláveniu Božích chvál; na druhej strane menej rozptýlené zhromaždenie a väčšia koncentrácia veriacich zabezpečí väčšiu dôstojnosť obradu.

Najmä kňazi majú zabrániť sláveniu božskej liturgie viacráz počas dňa bez presného pastoračného dôvodu. Odchýlky od tohto princípu bude musieť v praxi dovoliť a kontrolovať biskupská autorita.

Milodary celebrujúcemu za osobitnú spomienku pri božskej liturgii možno chápať v širšej súvislosti obetovania seba a svojho života Otcovi, solidarity s celou Cirkvou, ale najmä s chudobnými, s potrebami prispieť na živobytie kňaza a na výdavky kultu. Milodary veriacich na slávenie božskej liturgie podľa ich vlastných intencií⁵⁹ sa v prípade viacerých slávení v jeden deň majú odovzdať na ciele určené miestnym hierarchom.