67. Príprava chleba a vína

V kán. 706 CCEO sa pripomína, že “sväté dary, ktoré sa obetujú pri božskej liturgii, sú chlieb z pšenice a prírodné hroznové víno".

Kán. 707 § 1 sa zaoberá “prípravou chleba”. Keďže kresťanské cirkvi poznajú niekoľko rozličných spôsobov prípravy chleba, určeného na eucharistiu, v kódexe sa žiada zachovať predpisy rôznych partikulárnych práv. Najznámejší rozdiel v tom je medzi kysnutým chlebom, ktorý sa tradične používa vo väčšine východných cirkví, a nekvaseným chlebom, používaným Arménmi a latiníkmi. O symbolizme jedného aj druhého spôsobu sa v minulosti veľa diskutovalo často polemicky voči jednej či druhej forme teologickej interpretácie. Keďže v tejto otázke každý zvyk má svoju hodnotu, v CCEO sa predpisuje, aby každá cirkev sui iuris zachovala to, čo zdedila od svojich otcov, aby tak v symbolickej forme vyjadrila jednotlivé doplňujúce aspekty eucharistického tajomstva.

Ďalšie rozdiely jestvujú vo forme chlebov určených na eucharistické slávenie a v pečatiach na nich, ďalej v modlitbách, ktoré sprevádzajú ich prípravu, alebo v menách, ktoré sa im dávajú, atď. Každý tento problém má sa riešiť v bohoslužobných knihách.

Pokiaľ ide o víno, treba zdôrazniť, že pravidlo, ktoré sa nachádza v CCEO, sa odlišuje od kán. 924 § 1 CIC , ktorý predpisuje, že víno má byť zmiešané s malým množstvom vody. Toto zmiešanie CCEO nepredpisuje, pretože sa nepoužíva v arménskej cirkvi, a teda sa nepokladá za zákon platný pre všetky východné cirkvi.

Nech sa obnoví obrad zeonu - teploty (pridania horúcej vody do čaše pred prijímaním), nachádzajúci sa v cirkvách konštantínopolského pôvodu a, žiaľ, zaniknutý v niektorých gréckokatolíckych cirkvách. Rovnako nech sa to aplikuje na ďalšie prvky slávenia, ak sa prestali praktizovať.