87. Duch pokánia preniká celý kresťanský kult

Duch kajúcnosti, ktorý sprevádza celý kresťanský život, sa javí naliehavým v každom prejave kultu. Vyžaduje totiž pravdu (Ž 50, 6) a preto zahrnuje stále vyznanie vlastného hriechu a nevyhnutnosť zmeniť cestu. Tento postoj sa nachádza v celom bohoslužobnom okruhu roka a v každej hodine dňa, ale najmä naliehavý je v čase prípravy na sviatky, predovšetkým pred Paschou. Preto všetky liturgie Východu aj Západu už od nepamäti prikazujú modliť sa, a to aj niekoľkoráz cez deň (Žalm 50), čím sa prosí o odpustenie a dar Svätého Ducha. Kajúcim postojom sú poznačené aj viaceré sviatosti. Krst je nám daný ako “blažené očistenie” od hriechov.⁷¹ Vo svätej liturgii obetujeme “duchovnú poklonu za naše hriechy a priestupky ľudu”.⁷² Pristupujúc na sväté prijímanie dostávame "telo Pána, rozlomené, a jeho krv, vyliatu na opustenie hriechov".⁷³ Pomazanie chorých spôsobuje aj odpustenie hriechov (Jak 5, 15). Sú tu potom časti bohoslužobnej modlitby rozličných východných cirkví, ktorým sa pripisuje osobitná kajúca hodnota a čiastočne, v istom zmysle, aj sila zmierenia. Pokánie v starej tradícii nedosahuje svoje plody spásy výlučne v bohoslužobnom rámci, pretože sú aj iné spôsoby (pôsty, almužny, púte atď.), ktorými možno prijať od Boha isté milosti odpustenia, a sú aj miesta (monastiere, skity, pustovne, púšť atď.), na ktorých nevýslovný dar penthosu, teda sĺz nad vlastnými hriechmi, zjavuje možnosť každý deň sa znovu narodiť pre nový život vo Svätom Duchu.