93. Spôsoby slávenia

V CCEO sa odporúča udeľovať pomazanie chorým vždy, keď ťažko ochoreli (kán. 738) a dodáva, že toto udeľovanie je vyhradené len kňazom (kán. 739 § 1). Pripomína aj zvyk niektorých východných cirkví zhromaždiť viac kňazov pri slávení tejto sviatosti a odporúča zachovať ho, kde je to možné (kán. 737 § 2). Spoluslúženie viacerých kňazov totiž lepšie vyjadruje starostlivosť celého cirkevného spoločenstva o chorého, aby spolu s ním lepšie vzdoroval a prekonával nebezpečenstvá, ohrozujúce dušu a telo. O bohoslužobných obradoch sa v CCEO predpisuje, že olej, používaný pri sviatosti pomazania chorých, ak partikulárne právo cirkvi sui iuris neurčuje inak, má sa požehnať počas slávenia sviatosti kňazom, ktorý ju udeľuje (kán. 741). Okrem toho sa vyžaduje, aby “pomazanie bolo vykonané presne, a to slovne, v postupe aj v úkonoch predpísaných bohoslužobnými knihami”, hoci “v nevyhnutnom prípade stačí len jedno pomazanie s vlastnou formulou” (kán. 742).