Kapitola XIII. - Božie chvály

95. Kresťanská modlitba

Apoštol Pavol píše Efezanom, pričom ponúka obraz prvkov, ktoré majú charakterizovať spôsob života veriacich, najmä modlitbový vzťah s Bohom: “Buďte naplnení Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho. Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista” (Ef 5, 18-20). Kresťanská modlitba má stále svoj prameň vo Svätom Duchu, ktorý daruje prúdy živej vody, ktoré vyvierajú z osláveného Krista (Jn 7, 38-39). Je to Duch, ktorý jediný pozná tajomstvá Boha (1 Kor 2, 1), jediný, ktorý vie, za čo a ako máme prosiť, a prichádza nám na pomoc v modlitbe (Rim 8, 26-27).

Veriaci odpovedá na tento dar tým, že je pripravený počúvať Božie slovo a ponúka ochotu svojho srdca veriť, že Kristus je Boží Syn, poslaný Otcom uskutočniť našu spásu (Jn 6, 29). Apoštol nám totiž prikazuje ospevovať Boha vo svojom srdci, označujúc týmto výrazom nielen sídlo našich citov, ale najhlbšie vnútro každého ľudského bytia, ako sa to javí z výčitky Ježiša tým, čo ho obklopovali: “Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa” (Mt 15, 8).

Už Starý zákon povolával modliť sa sedemráz cez deň (Ž 118 /119/, 164), aby modlitba vypĺňala celý deň. Rovnaký príkaz sa s naliehavosťou predkladá v Novom zákone, v ktorom nám Pán pripomína “stále sa modliť a neochabovať” (Lk 18, 1).