96. Význam Božích chvál

“Nezanedbávajte seba samých, nezbavujte Pána jeho vlastných údov, nerozdeľujte jeho telo, nerozháňajte jeho údy, neuprednostňujte potreby tohto života pred Božím slovom, ale zjednoťte sa každý deň, ráno a večer, spievajúc žalmy a modliac sa v Pánovom dome”.⁷⁸ Božie chvály ustavične oživujú ducha bedlivosti v túžbe po Pánovom príchode a posväcujú deň. Tým, že pripomínajú Pánovu prítomnosť, rozširujú jeho milosť, prenikajú celú existenciu človeka a začleňujú ju do života Trojice. Posväcujú veriaceho v dimenzii času, v ktorom žije, počas hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov, aby to bola naozaj ustavičná modlitba podľa apoštolského príkazu. Sám termín “Božie chvály” - spojený s výrazmi neraz použitými vo Svätom písme alebo s tými, ktoré im dávali niektoré cirkvi či bohoslužobné texty, ako je “obeta chvály”, “duchovná obeta”, “obeta mysle” - označuje kult, ktorý zahrnuje rôzne hodiny dňa a vyjadruje náboženskú dimenziu, ktorá mení život človeka a kladie ho do osobného spoločenstva s Trojicou. Jednotná kresťanská tradícia Východu a Západu vždy uznávala mnohé formy, prijaté z mníšskeho života, ako privilegované východiská, v ktorých sa táto dimenzia realizuje.

Božie chvály sú školou modlitby v každej cirkvi. V nej sa vyučuje pôvodnému spôsobu oslavy Boha v Kristovi v jednote celého tela a podľa príkladu jeho Hlavy.