97. Prvky Božích chvál a ich dôležitosť pri poznaní východnej duchovnosti

Slávenie časoslovu je pretkané Svätým písmom, Božím slovom, daným na “poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo” (2 Tim 3, 16). Stôl slova nie je pripravený iba z čítaní, ktoré obsahujú biblické texty určené na čítanie a organicky usporiadané počas liturgického roka , ale aj bohatou zbierkou bohoslužobných hymnov, ktorými sa oprávnene pýšia všetky cirkvi kresťanského Východu. Ony sú “pokračovaním čítaného, pochopeného, prijatého a nakoniec spievaného slova, jemnými parafrázami biblického textu, prefiltrovaného cez osobnú skúsenosť jednotlivca a spoločenstva”.⁷⁹

Obdivuhodne rozvinutá a bohatá hymnografia a euchológiá tvoria azda najoriginálnejšiu časť východných bohoslužobných slávení. Mnohostranné vplyvy, prevažne sýrske a helénske, sa v nich prelínajú a vzájomne obohacujú, a tak privádzajú ku kontemplácii kresťanského tajomstva podľa celkového pohľadu, ktorý naň mali otcovia Cirkvi. Texty Božích chvál, napísané a upravované mnohými autormi, najmä mníchmi, ktorí sa počas stáročí ustavične venovali modlitbe, dávajú nám do dedičstva bohatý a neodcudziteľný majetok duchovného života. Zodpovedajú špecifickej povahe každej východnej cirkvi, v ktorej sú stále hlboko zakorenené. Rovnako ako Sväté písmo musia sa študovať a meditovať, aby vyjavili drahocenné perly, ktoré obsahujú. Božie chvály sú teda privilegovaným miestom štúdia kresťanskej duchovnosti, ktorá vychádza z modlitby Cirkvi.