98. Obnoviť spoločné slávenie Božích chvál podľa bohoslužobných kníh

Východné katolícke cirkvi boli často v pokušení zanechať spoločné a slávnostné slávenie Božích chvál, nahradiac ho zo strany kléru individuálnym recitovaním časoslovu, zatiaľ čo každodenné slávenie eucharistie často ostalo takmer jedinou formou bohoslužby spoločenstva. Kde nastalo takéto umenšenie, alebo sa úplne stratil zvyk sláviť Božie chvály s ľudom, tam sa treba bez váhania vrátiť k starej tradícii. Veriaci nemajú byť zbavení tohto jedinečného prameňa modlitby, naplneného pokladmi autentickej doktríny.

Je žiadúce, aby obnovenie mníšskeho života vo východných katolíckych cirkvách, ktoré sa z rozličných strán pociťuje ako mimoriadne naliehavé, umožnilo, aby sa monastiere stali privilegovanými miestami, kde by znovu slávnostným spôsobom zneli Božie chvály. Keďže na Východe sa Božie chvály zachovávali nielen v mníšskych spoločenstvách, ale aj vo farnostiach, v CCEO sa pripomína povinnosť, na ktorú sa neraz ľahko zabúda, alebo sa obchádza - sláviť Božie chvály v katedrálach, vo farnostiach, v mníšskych spoločenstvách a v seminároch.⁸⁰ Treba dodržať predpisy bohoslužobných kníh (kán. 309), ale povrchné dodržiavanie nie je dostačujúce. Zodpovední sa majú čo najviac usilovať, aby veriaci pochopili zmysel a hodnotu tejto modlitby, zamilovali si ju, zúčastňovali sa na nej a nachádzali v nej duchovnú potravu.⁸¹ Nech sú k tomu vedení naozajstným mystagogickým programom, ktorý im dovolí získať zo slávenia rôznych momentov cirkevného roka potravu pre vlastný duchovný život.