99. Individuálna modlitba Božích chvál

V kán. 337 CCEO sa určuje, že “všetci klerici majú sláviť Božie chvály podľa partikulárneho práva vlastnej cirkvi sui iuris”. Pre klérus teda ide o povinnosť. Ideálna forma slávenia, ktorá lepšie poukazuje na hodnotu modlitby Cirkvi a za Cirkev, je zaiste spoločná modlitba, na ktorú treba povzbudzovať a ktorá má vždy mať prednosť. Keď spoločnej forme slávenia bránia objektívne dôvody, nech sa klerici modlia posvätné texty Božích chvál aspoň individuálne, prihovárajúc sa ustavične v mene všetkých za im zverený ľud, za potreby Cirkvi a za celý svet, ako to má robiť dobrý pastier. Autority cirkví sui iuris nech určia rozumné normy, ktoré budú riadiť takúto individuálnu modlitbu. Po pozornom štúdiu v procese výberu textov nech sa dá prednosť tým častiam, ktoré sú tradične dôležitejšie vo vzťahu k štruktúre bohoslužby vlastnej cirkvi a nech pri tom majú na zreteli aj reálne možnosti kléru. Takto vypracované texty budú spolu popri kompletných a tradičnejších formách Božích chvál užitočné pri oživení individuálnej, rodinnej alebo skupinovej modlitby veriacich laikov.