109. Povinnosť vernosti tradícii

Nemožno poprieť, že východné katolícke cirkvi boli v bližšej či vzdialenejšej minulosti vystavené vplyvu štýlov posvätného umenia úplne cudzích ich dedičstvu. To sa týka tak vonkajšej formy posvätných budov, ako aj rozdelenia vnútorných priestorov a svätých obrazov. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že jestvuje harmonická jednota slov, gest, priestorov a predmetov, vlastná a typická pre východné bohoslužby. K nej sa treba stále vracať pri projektovaní nových miest kultu. To si, prirodzene, vyžaduje prehĺbenie poznania vlastnej tradície zo strany kléru i stálu formáciu veriacich. Tá musí byť dobre fundovaná a systematická, aby boli schopní naplno chápať bohatstvo znakov, ktoré sú im zverené. Vernosť neobsahuje nečasové zakonzervovanie (anachronistickú fixáciu). Tak to dokazuje aj vývoj posvätného umenia, a to aj na Východe, ale rozvoj v plnom súlade s hlbokým a nemeniteľným významom toho, čo sa slávi v bohoslužbe.