16. Bohoslužobné dedičstvo východných katolíckych cirkví ako prameň vlastnej identity

Východné katolícke cirkvi, hoci boli ovplyvnené váhou západnej tradície, na bohoslužobnom poli zachovali vernosť svojim rýdzim tradíciám. Práve ich bohoslužby, keď sa vrátia k ešte výraznejšej autentickosti a vitalite, odstrániac to, čo ich falšovalo, stanú sa najlepším východiskovým bodom pre rast ich vlastnej osobitosti, z ktorej treba čerpať slová a gestá, schopné v dnešných časoch dotknúť sa sŕdc a osvietiť mysle veriacich.

Zachovávanie bohoslužobného bohatstva bude o to plodnejšie, o čo viac bude určované nielen normatívnymi zásahmi hierarchie, ale aj spontánnym a verným priľnutím kresťanského ľudu, vedeného k tomu svojimi pastiermi. Najmä v našich časoch je veľmi dôležité, aby pastieri boli aj v tejto oblasti skutočnými vzormi stáda, aby ono zachovalo svoju tradičnú vernosť. Veľký význam má aj živá a potešujúca prítomnosť mníšskych spoločenstiev, ktoré vynášajú nepreskúmateľné bohatstvá dedičstva, ktoré dostali cez tradície jednotlivých cirkví, do ktorých patria. “Na Východe totiž existuje vnútorné spojivo medzi bohoslužobnou modlitbou, duchovnou tradíciou a mníšskym životom. Práve preto aj pre ne by dobre sformované a motivované znovurozvinutie mníšskeho života mohlo znamenať skutočný cirkevný rozkvet. Netreba si totiž myslieť, že by to umenšilo účinnosť pastoračnej služby, práve naopak, tá by bola natoľko posilnená mohutnou duchovnosťou, že by tým spôsobom opäť našla svoje ideálne miesto”.²³