25. Kompetencie na schválenie prekladov bohoslužobných kníh

Počas stáročí rôzne okolností vyprovokovali dôležité zmeny na jazykovom poli. Na samých východných územiach sa pomaly ale isto menili pôvodné jazyky. Niektoré celkom zanikli a boli nahradené inými. V inom prípade zase skupiny veriacich kresťanov východných cirkví opustili svoju vlasť a usadili sa inde, vedľa kresťanov vychovaných v odlišných tradíciách. Postupom času sa začlenili do kultúrneho kontextu vlastného miestu ich pobytu. Často stratili poznanie a používanie svojich pôvodných jazykov. Účasť na bohoslužbe vlastnej cirkvi sa tak javila ťažšia. Aby sa predišlo týmto ťažkostiam, východné cirkvi sa už od staroveku často starali o preloženie vlastných liturgických kníh do jazykov zrozumiteľných veriacim.

Kán. 657 § 2 CCEO upresňuje, že právo potvrdiť preklady bohoslužobných kníh náleží autoritám, ktoré sú kompetentné na potvrdenie takýchto kníh, ak ide o cirkvi patriarchálne a metropolitné sui iuris, po tom, čo o tom zaslali správu Apoštolskému stolcu.

Rozmnoženie eparchií alebo cirkví sui iuris, ktoré patria do spoločnej liturgickej rodiny a ktoré používajú rovnaký jazyk, neraz aj na rovnakom území, vyžaduje, aby sa používali jednotné preklady. Je vhodné, aby sa kompetentné autority dohodli medzi sebou na dosiahnutí tohto cieľa.