33. Aktívna účasť veriacich

Apoštol Pavol vyzýva Rimanov, aby usmernili na Boha svoj duchovný kult, prinášajúc seba samých ako živú, svätú a Bohu milú obetu (Rim 12, 1). Apoštol Peter opakuje to isté napomenutie, keď píše, že sme “živé kamene, vbudované do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby sme prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista” (1 Pt 2, 5). Teda prinášať spoločne kult milý Otcovi skrze Syna v Duchu Svätom je zároveň právo i povinnosť pokrstených. Preto sa má vychovávať svedomie veriacich a majú sa nevyhnutne pripraviť spôsoby a priestory tak, aby túto účasť mali v úplnosti, teda aby bola aktívna, plná, nábožná, rozumná a plodná. Má sa postarať o to, aby po pozornom historickom skúmaní obradov boli ľudu prinavrátené tie úkony, ktoré mu postupne boli nesprávne odňaté. Tí, čo sú poverení nejakou službou (kňazi, diakoni, lektori, kantori, chór atď), nemajú totiž nahrádzať, ale viesť celé zhromaždenie, a to takým spôsobom, aby aj ono mohlo navonok primeraným spôsobom vyjadriť svoju účasť. Zároveň však treba zabrániť tomu, aby sa ľudu prisudzovali tie úkony, ktoré sú v kompetencii vysvätených služobníkov.