34. Bohoslužobné zhromaždenia sú hierarchicky usporiadané

Bohoslužobné zhromaždenia majú byť usporiadané. To bolo presnou normou Starého zákona, ako to zdôrazňujú knihy Levitikus a Numeri. Neskôr to svätý Pavol povýšil na apoštolský príkaz: ”Všetko nech sa deje slušne a po poriadku” (1 Kor 14,40), keď sa koná slávenie v zhromaždení. Ako prví kresťania počúvali apoštolov, tak potom biskupi, ich nástupcovia, viedli modlitbové zhromaždenia, a to osobne alebo cez kňazov a diakonov. Pokiaľ išlo o obsah slávenia, ten bol čiastočne determinovaný formuláciami a obradmi zdedenými z minulosti - zo Starého zákona a zo židovskej tradície - ale chápanými vo svetle kresťanského zjavenia. Išlo buď o diela zložené autormi Nového zákona, alebo neskoršími autormi, pričom stále boli overené autoritou a tým, čomu sa hovorí sensus fidei kresťanského ľudu.

V kán. 7 §1 CCEO sa pripomína, že všetci veriaci kresťania majú podiel na kňazskej funkcii Krista a preto sú vyvolení na bohoslužbu. V kán.17 sa okrem toho tvrdí: “Veriaci kresťania majú právo náležite praktizovať Boží kult podľa predpisov vlastnej cirkvi sui iuris a zachovávať vlastnú formu duchovného života, ktorá však má byť v zhode s doktrínou Cirkvi.” Každý veriaci preto praktizuje Boží kult sebe vlastným spôsobom . Kultové zhromaždenia sa teda skladajú z rozmanitých častí tak, ako telo je zložené z rôznych údov, ale všetky vedno utvárajú jedno telo (porov. 1 Kor 12, 12 -31). Týmto spôsobom celé telo bohoslužobného zhromaždenia, dobre prepojené spoluprácou každého článku, podľa energie vlastnej každému členovi, môže rásť a dospieť k jednote viery a poznania Krista a pritom sa vyhne nebezpečenstvu, že by bolo unášané vetrom hocakého učenia (Ef 4, 13 -16).