1-500 | 501-831
Chapter, Paragraph
1 Uvod,1 | patriacich aj k iným cirkvám a cirkevným spoločenstvám,
2 Uvod,1 | koncilovej výzve novú silu a upamätúva nás na povinnosť
3 Uvod,1 | povinnosť túto výzvu prijať a premeniť na činy. Zjednotení
4 Uvod,1 | kráľovstvo sú títo naši bratia a sestry najvýznamnejším dôkazom,
5 Uvod,1 | prvok rozdelenia zvládnutý a prekonaný.~Kristus volá
6 Uvod,1 | túto výzvu dnes obnoviť a s rozhodnosťou ju zase predostrieť,
7 Uvod,1 | tí, ktorí veria v Krista a sú navzájom spojení dlhým
8 Uvod,1 | rozdelení. Ak chcú skutočne a účinne bojovať proti snahe
9 Uvod,2 | pomocou strhli múry rozdelenia a nedôvery, aby prekonali
10 Uvod,2 | aby prekonali prekážky a predsudky, ktoré prekážajú
11 Uvod,2 | vydali na cestu jednoty a spoločenstva medzi kresťanmi.
12 Uvod,2 | úrovni priniesli pozitívne a hmatateľné výsledky: to
13 Uvod,2 | interpretácií, vzájomnej nedôvery a predsudkov. Táto situácia
14 Uvod,2 | nezáujmom, ľahostajnosťou a nedostatočným vzájomným
15 Uvod,2 | oprieť o obrátenie sŕdc a modlitbu, čo privedie k
16 Uvod,2 | vyzvaní na odvahu za pravdu a na úprimnú vôľu vzájomne
17 Uvod,2 | vôľu vzájomne si odpustiť a zmieriť sa, znovu spoločne
18 Uvod,2 | preskúmať ich bolestnú minulosť a tie rany, ktoré, bohužiaľ,
19 Uvod,2 | pozvaní navzájom úprimne a celkom objektívne priznať
20 Uvod,2 | Na to je potrebný pokojný a jasný, voči pravde zaviazaný
21 Uvod,2 | jasný, voči pravde zaviazaný a božským milosrdenstvom oživený
22 Uvod,2 | v stave oslobodiť ducha a v každom vzbudiť novú pohotovosť
23 Uvod,2 | evanjelia všetkým ľuďom a národom.~
24 Uvod,3 | cestu hľadania ekumény, a tak načúvať Duchu Pánovmu,
25 Uvod,3 | jednoty v týchto rokoch a ďalej prináša, osvetľujú
26 Uvod,3 | ešte hlbšie jej identitu a poslanie v dejinách. Katolícka
27 Uvod,3 | vidí slabosti svojich synov a dcér a vyznáva ich vo vedomí,
28 Uvod,3 | slabosti svojich synov a dcér a vyznáva ich vo vedomí, že
29 Uvod,3 | taktiež predstavujú nevernosť a prekážky pri uskutočňovaní
30 Uvod,3 | pokánie. Súčasne však poznáva a chváli ešte viac Pánovu
31 Uvod,3 | svätosti, priťahuje ju k sebe a pripája ju k svojmu utrpeniu
32 Uvod,3 | pripája ju k svojmu utrpeniu a zmŕtvychvstaniu.~Vedomá
33 Uvod,3 | vniká do myslí lahodne a pritom dôrazne"2, neusiluje
34 Uvod,3 | preveruje v službe pravde a láske.~Ja sám by som chcel
35 Uvod,3 | chápané v celej svojej čistote a dôslednosti, predovšetkým
36 Uvod,4 | zvláštne poslanie v cirkvi a poveril ho, aby posilňoval
37 Uvod,4 | poznať jeho ľudskú slabosť a zvláštnu potrebu jeho obrátenia: "
38 Uvod,4 | potrebu jeho obrátenia: "A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj
39 Uvod,4 | celkom závisí od milosti a Pánovej modlitby, aby mohol
40 Uvod,4 | 22,32). Obrátenie Petra a jeho nástupcov sa opiera
41 Uvod,4 | modlitbu samotného Vykupiteľa a cirkev sa stále podieľa
42 Uvod,4 | veriaci katolíckej cirkvi a všetci kresťania. Nech sa
43 Uvod,4 | svojej pozemskej púti trpela a bude trpieť protivenstvami
44 Uvod,4 | bude trpieť protivenstvami a prenasledovaním. Avšak nádej,
45 Uvod,4 | tejto nádeje vyplýva. Pevnou a večnou skalou, na ktorej
46 I,5 | Boží plán a spoločenstvo~5. Ekumenické
47 I,5 | neustále otvorená misijnej a ekumenickej dynamike, pretože
48 I,5 | vyslaná do sveta, aby hlásala a vydávala svedectvo, uskutočňovala
49 I,5 | svedectvo, uskutočňovala a šírila tajomstvo spoločenstva,
50 I,5 | utváraná: zhromaždiť všetkých a všetko v Kristovi: aby bola
51 I,5 | detí: "Má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj
52 I,6 | Syna, aby nám svojou smrťou a vzkriesením daroval svojho
53 I,6 | zodpovednosť, ktorú pred Bohom a jeho plánom nesú tí, ktorí
54 I,6 | plne uskutočniť zmierenie a spoločenstvo. Ako môžeme
55 I,6 | je svetu na pohoršenie a na ujmu presvätej veci hlásania
56 I,7 | No Pán vekov, ktorý múdro a trpezlivo uskutočňuje plán
57 I,7 | kresťanmi ducha skrúšenosti a túžbu po jednote. Táto milosť
58 I,7 | vzývajú trojjediného Boha a uznávajú Ježiša za Pána
59 I,7 | uznávajú Ježiša za Pána a Spasiteľa, a to nielen jednotlivci
60 I,7 | Ježiša za Pána a Spasiteľa, a to nielen jednotlivci ako
61 I,7 | ktorých počúvali evanjelium a ktoré títo jednotlivci nazývajú
62 I,7 | nazývajú cirkvou svojou a Božou. Avšak takmer všetci,
63 I,7 | spôsobom, túžia po jednej a viditeľne Božej cirkvi,
64 I,7 | cirkvi, naozaj všeobecnej a poslanej do celého sveta,
65 I,7 | svet obrátil k evanjeliu, a tak sa spasil na Božiu slávu." 6~
66 I,8 | prospech jednoty kresťanov a presadzovať ju s presvedčením
67 I,8 | presadzovať ju s presvedčením a rozhodnosťou: "... tento
68 I,8 | aby pochopili znaky čias a horlivo sa zapojili do ekumenickej
69 I,8 | svedomia, osvieteného vierou a vedeného láskou. I tu možno
70 I,8 | trinitárnej jednote Otca, Syna a Ducha Svätého.~
71 I,8(9) | slobode Dignitatis humanae, 1 a 2. ~
72 I,9 | Pán daroval svojej cirkvi a v ktorej chce objať všetkých,
73 I,9 | cirkev, pretože chce jednotu a v jednote sa plne prejavuje
74 I,9 | hierarchického vedenia a spoločenstva.10 Veriaci
75 I,9 | Duchu sú v spoločenstve Syna a v ňom sa nachádzajú v jeho
76 I,9 | máme spoločenstvo s Otcom a s jeho synom Ježišom Kristom" (
77 I,9 | svojho vlastného spoločenstva a tým je jeho večný život.
78 I,10 | situácii rozdelenia kresťanov a nádejného hľadania plného
79 I,10 | ktorú riadi Petrov nástupca a biskupi v spoločenstve s
80 I,10 | biskupi v spoločenstve s ním", a súčasne uznáva, že "aj mimo
81 I,10 | mnohotvárne prvky posvätenia a pravdy, ktoré ako dary vlastné
82 I,10 | na katolícku jednotu".11~"A tak tieto oddelené cirkvi
83 I,10 | tak tieto oddelené cirkvi a spoločenstvá, hoci majú
84 I,10 | spásy nie sú bez zmyslu a významu, lebo Duch Kristov
85 I,10 | odvodzuje z plnosti milosti a pravdy, zverenej katolíckej
86 I,11 | chce udeliť svojej cirkvi, a to napriek často ťažkým
87 I,11 | niektorých jej predstaviteľov a napriek chybám, do ktorých
88 I,11 | slabosti, priemernosti, hriechy a niekedy aj zrady niektorých
89 I,11 | zrady niektorých jej synov a dcér zničiť to, čo jej Boh
90 I,11 | jednej i druhej strany"13 a uznáva, že zodpovednosť
91 I,11 | spoločenstvo s ostatnými cirkvami a cirkevnými spoločenstvami.
92 I,11 | spoločenstvami. Prvky posvätenia a pravdy, ktoré sú v ostatných
93 I,11 | cirkevnými spoločenstvami a katolíckou cirkvou. Rovnakou
94 I,12 | objasňuje "prvky posvätenia a pravdy", ktoré sa v rôznej
95 I,12 | rôznej miere nachádzajú a pôsobia za viditeľnými hranicami
96 I,12 | písmo ako smernicu viery a života a prejavujú úprimnú
97 I,12 | smernicu viery a života a prejavujú úprimnú náboženskú
98 I,12 | i v Krista, Božieho Syna a Spasiteľa, prijímajú znamenie
99 I,12 | Kristom; dokonca uznávajú a prijímajú aj iné sviatosti
100 I,12 | svojich vlastných cirkvách a cirkevných spoločenstvách.
101 I,12 | slávia svätú Eucharistiu a uctievajú panenskú Bohorodičku.
102 I,12 | spoločenstvo v modlitbe a iných duchovných dobrodeniach;
103 I,12 | posväcujúcou silou, svojimi darmi a milosťami pôsobí tiež v
104 I,12 | milosťami pôsobí tiež v nich a niektorých posilnil až na
105 I,12 | Tak Duch vzbudzuje túžbu a úsilie vo všetkých Kristových
106 I,12 | jednotlivých cirkvách buduje sa a vzrastá Božia cirkev".16
107 I,13 | ospravedlnení skrz vieru a tým privtelení ku Kristovi,
108 I,13 | privtelení ku Kristovi, a preto právom majú česť nazývať
109 I,13 | česť nazývať sa kresťanmi a synovia katolíckej cirkvi
110 I,13 | týchto ostatných cirkvách a cirkevných spoločenstvách,
111 I,13 | ktoré pochádzajú od Krista a k nemu aj vedú, právom patria
112 I,13 | cirkví alebo spoločenstiev. A teda treba ich pokladať
113 I,13 | cirkevná prázdnota. Mnohé a významné (eximia) prvky,
114 I,13 | plnosti prostriedkov spásy a darov milosti, ktoré cirkev
115 I,14 | tradície, potvrdenej východnými a západnými cirkevnými Otcami,
116 I,14 | plnosti v katolíckej cirkvi a ešte nie celkom v plnosti
117 I,14 | plného spoločenstva v pravde a láske.~
118 I,15 | Obnova a obrátenie~15. Druhý vatikánsky
119 I,15 | vatikánsky koncil od počiatkov a od imperatívu kresťanského
120 I,15 | Mesiášska zvesť "naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo"
121 I,15 | priblížilo sa Božie kráľovstvo" a nasledujúca výzva "kajajte
122 I,15 | nasledujúca výzva "kajajte sa a verte evanjeliu" (Mk 1,15),
123 I,15 | koncil o vnútornom obrátení a obnovení mysle.22~Každý
124 I,15 | zásadnejšie obrátiť k evanjeliu a pozmeniť svoj pohľad bez
125 I,15 | ktoré sa prieči evanjeliu, a pohŕdania, vyplývajúceho
126 I,15 | starosťou o ekumenizmus a kresťania sú vyzývaní, aby
127 I,16 | prepojenie obnovy, obrátenia a reformy. Koncil vyhlasuje: "
128 I,16 | reformy, ktorú ako ľudská a pozemská ustanovizeň neprestajne
129 I,16 | vhodnom čase dalo riadne a náležite do poriadku to,
130 I,16 | azda vzhľadom na pomery a časové okolnosti nie dosť
131 I,16 | privádza k otázke, či skutočne a zodpovedajúcim spôsobom
132 I,16 | viackrát na tieto požiadavky a perspektívy, napríklad pri
133 I,16 | evanjelizačného diela svätých Cyrila a Metoda.26 V ostatnom čase
134 I,16 | na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme, ktoré
135 I,17 | potrebné pre ekumenické hnutie a obrátenie, ktoré má ekumenické
136 I,17 | dokumentoch komisie Viera a ústava28 a vo vyhláseniach
137 I,17 | komisie Viera a ústava28 a vo vyhláseniach pri príležitosti
138 I,17 | ktorý bol už dosiahnutý, a dodávajú nádej tým, že vytvárajú
139 I,17 | skúmanie, ktoré musí pokračovať a prehlbovať sa.~Vzrastajúce
140 I,17 | bezpochyby jednou z určujúcich a najvýznamnejších čŕt ekumenizmu.
141 I,17 | sabakritiky vo svetle evanjelia a slávnej cirkevnej tradície,
142 I,17 | to chápal veľmi jasne a pri zvolaní koncilu odmietol
143 I,17(28) | Ench. Oecum. 1, 1392-1446, a dokument čísl. 153 o "Viere
144 I,17(28) | dokument čísl. 153 o "Viere a ústave" Confessing the "
145 I,17 | konštantinopolským patriarchom a spoločne s ním vykonal konkrétne
146 I,17 | s ním vykonal konkrétne a vysoko významné gesto, ktorým
147 I,17 | uviedli do zabudnutia" - a vylúčili "z pamäti a z lona
148 I,17 | a vylúčili "z pamäti a z lona cirkvi" - exkomunikácie
149 I,17 | Druhý vatikánsky koncil30 a že prostredníctvom tohto
150 I,17 | cirkvi, podstate ekumenizmu a náboženskej slobode taktiež
151 I,17 | náboženskej slobode taktiež názory a hodnotenia ostatných kresťanských
152 I,17(30) | 9: AAS 52 (1960), 436 a potvrdený nasl. dokumentom:
153 I,17(30) | 6. aug. 1962), c. III, a.7, § 2, I: AAS 54 (1962),
154 I,18 | pri otvorení koncilu31 a zaraďuje k prvkom trvalej
155 I,18 | ktorý je "cesta, pravda a život" (Jn 14,6), došlo
156 I,18 | pravdy "osobitne o Bohu a o jeho cirkvi"33 a dodržanie
157 I,18 | Bohu a o jeho cirkvi"33 a dodržanie jej požiadaviek
158 I,18 | ponúka svoje spoločenstvo, a tiež potrebe pravdy, ktorá
159 I,19 | som pripomenul, že Cyril a Metod práve z tohto dôvodu
160 I,19 | preklad biblických výrazov a pojmov gréckej teológie
161 I,19 | odlišných dejinných skúseností a ideí. Chceli, aby jediné
162 I,19 | nadradenosť gréckeho jazyka a byzantskej kultúry, alebo
163 I,19 | byzantskej kultúry, alebo obyčaje a správanie vyspelejšej spoločnosti,
164 I,19 | etnického partikularizmu a vúlučnosti alebo rasových
165 I,19 | alebo rasových predsudkov a tiež pred akoukoľvek nacionalistickou
166 I,19(35) | Tamže, 13: a.a.O., 794. ~
167 I,19 | povoláva, aby ste jeho slová a hodnoty prijali do vašej
168 I,19(36) | Tamže, 11: a.a.O., 792. ~
169 I,19 | pravdy môže mať veľa podôb. A obnova vyjadrovacích foriem
170 I,19 | značný ekumenický význam."39 A to neplatí len o obnove
171 I,19 | veriacich, ako aj pastierov, a to podľa osobných schopností
172 I,19 | živote i v teologických a historických výskumoch."40~
173 I,20 | činnosť mimoriadne dôležité a má to pre ňu zásadný význam.
174 I,20 | organickou súčasťou jej života a pôsobenia a v dôsledku toho
175 I,20 | súčasťou jej života a pôsobenia a v dôsledku toho ním musí
176 I,20 | ekumenizmus má byť plodom zdravého a rozkvitajúceho stromu, ktorý
177 I,20 | veril v jednotu cirkvi a takto hľadel v ústrety jednote
178 I,20 | ako to, čo nás rozdeľuje." A Druhý vatikánsky koncil
179 I,20 | spojení s Otcom, Slovom a Duchom Svätým, tým ľahšie
180 I,20 | Duchom Svätým, tým ľahšie a dôvernejšie budú môcť prehlbovať
181 I,21 | 21. "Toto obrátenie srdca a túto svätosť života spolu
182 I,21 | života spolu so súkromnými a verejnými modlitbami za
183 I,21 | k obráteniu sŕdc láskou a ktorá sa zameriava na Boha
184 I,21 | ktorá sa zameriava na Boha a zároveň na bratov: na všetkých
185 I,21 | prehlbovať naše spoločenstvo a dosiahnuť jeho dokonalosť.
186 I,21 | spoločenstva - k jednote Otca, Syna a Ducha Svätého - aby z neho
187 I,21 | prúd, ktorý vlieva život a silu procesu zjednocovania.~
188 I,21 | získala milosť jednoty, a sú úprimným prejavom zväzkov,
189 I,21 | modlitba ako taká výrazom a potvrdením jednoty. Spoločná
190 I,22 | rozštiepeniami, zase zbližovali a smerovali k prameňu svojej
191 I,22 | je ten istý včera i dnes a naveky" (Hebr 13,8). V spoločenstve
192 I,22 | modlí sa "v nás", "s nami" a "za nás". Vedie našu modlitbu
193 I,22 | Utešiteľovi, ktorého prisľúbil a daroval svojej cirkvi už
194 I,22 | sa budú stále častejšie a horlivejšie stretávať pred
195 I,22 | realite rozštiepenosti, a ocitnú sa spoločne v cirkevnom
196 I,22 | všetkým ľudským slabostiam a obmedzeniam neustále v Duchu
197 I,23 | novému pohľadu na cirkev a kresťanstvo. Nesmieme totiž
198 I,23 | svedectvo o jeho poslaní a aby svet mohol uveriť, že
199 I,23 | kto počul posolstvo spásy, a v ňom nachádzal prekážku
200 I,23 | cirkev v jej začiatkoch a ktorú my úprimne hľadáme:
201 I,23 | slúži kresťanskému poslaniu a jeho vieryhodnosti. Preto
202 I,23 | prítomná najmä v živote cirkvi a pri každej činnosti, ktorá
203 I,24 | týždni, sa stal rozšírenou a ustálenou tradíciou. Ale
204 I,24 | rozličných svetadieloch a krajinách dnešnej oikoumene.
205 I,24 | vždy ekumenické stretnutia a spoločnú modlitbu bratov
206 I,24 | spoločnú modlitbu bratov a sestier hľadajúcich jednotu
207 I,24 | hľadajúcich jednotu v Kristovi a jeho cirkvi. S mimoriadnym
208 I,24 | návštevy v škandinávskych a severských krajinách (1. -
209 I,24 | júna 1989), v Severnej a Južnej Amerike, v Afrike
210 I,24 | je vyzývať členské cirkvi a cirkevné spoločenstvá "na
211 I,24 | jednoty v jednej jedinej viere a v jednom jedinom eucharistickom
212 I,24 | vyznačuje spoločným kultom a spoločným životom v Kristovi".47
213 I,24 | spoločným životom v Kristovi".47 A ako by som mohol zabudnúť
214 I,24 | Fanare (30. novembra 1979) a na slávnostnej bohoslužbe
215 I,24 | každé z nich svoju vlastnú a jedinečnú významnosť; všetky
216 I,25 | predstavitelia iných cirkví a cirkevných spoločenstiev
217 I,25 | cirkevných spoločenstiev a mohol som sa s nimi spoločne
218 I,25 | spoločne pomodliť pri verejných a súkromných príležitostiach.
219 I,25 | biskupmi, s prímasom Švédska a s prímasom Fínska. Ide len
220 I,25 | sprevádzaná spoločnou prítomnosťou a modlitbou kresťanov. Nie
221 I,25 | nás naozaj vzal za ruku a vedie nás. Táto mnohonásobná
222 I,25 | musíme vždy znovu otvárať a čítať, aby sme z nej čerpali
223 I,25 | z nej čerpali inšpiráciu a nádej.~
224 I,26 | Kristus, jeho jednorodený Syn a s ním jednej podstaty. A
225 I,26 | a s ním jednej podstaty. A potom: "len jeden je váš
226 I,26 | zjednotil roztratené Božie deti a aby sme sa v Synovi stali
227 I,26 | stali synmi (porov. Ef 1,5) a dokonalejšie odzrkadľovali
228 I,26 | skutočnosť Božieho otcovstva a súčasne aj pravdu o ľudskosti
229 I,26 | pravdu o ľudskosti každého a všetkých.~"Ekumenická" modlitba,
230 I,26 | modlitba, modlitba bratov a sestier, toto všetko vyjadruje.
231 I,26 | väčšou nádejou v Kristovi a zverujú mu budúcnosť svojej
232 I,26 | budúcnosť svojej jednoty a svojho spoločenstva. V tejto
233 I,26 | my jedno (Jn 17,20-22), a tým otvára ľudskému rozumu
234 I,26 | medzi jednotou božských osôb a jednotou Božích dietok v
235 I,26 | jednotou Božích dietok v pravde a láske."48~Toto obrátenie
236 I,26 | jednoty, pramení z modlitby a je ňou usmerňované na naplnenie: "
237 I,26 | Lebo túžba po jednote skrsá a dozrieva v obnovenej mysli,
238 I,26 | obnovenej mysli, v sebazapieraní a vďaka veľkodušným prejavom
239 I,26 | poníženosti, úslužnosti a bratskej veľkodušnosti voči
240 I,27 | kresťanov. Z toho intímneho a osobného dialógu, ktorý
241 I,27 | súčasťou našej životnej reality a záväzku, ktorý sme v cirkvi
242 I,27 | Gabriela svoj život meditáciám a modlitbám zameraným na 17.
243 I,27 | kapitolu Jánovho evanjelia a obetovala ho za jednotu
244 I,27 | jadro každej modlitby: úplne a bezvýhradné odovzdanie vlastného
245 I,27 | Márie Gabriely nás poučuje a dáva nám pochopiť, že na
246 I,27 | vzorom pre všetkých, vždy a všade.~
247 I,27(50) | Uvedomila si potrebu modlitby a duchovnej sebaobety za jednotu
248 I,28 | dušou" ekumenickej obnovy a túžby po jednote, potom
249 I,28 | jednote, potom tiež zakladá a podporuje všetko, čo koncil
250 I,28 | úroveň ľudskej prirodzenosti a jej dôstojnosti. Z filozofického
251 I,28 | suam,52 prijalo aj učenie a ekumenická prax koncilu.
252 I,29 | odstránenie slov, náhľadov a skutkov, ktoré podľa spravodlivosti
253 I,29 | ktoré podľa spravodlivosti a pravdy nezodpovedajú položeniu
254 I,29 | položeniu oddelených bratov, a preto hatia vzájomné styky
255 I,29 | hľadiska katolíckej cirkvi a vzťahuje sa na kritérium,
256 I,29 | chcú zúčastniť na dialógu, a je tiež podmienkou jeho
257 I,29 | prejsť od antagonistickej a konfliknej pozície na takú
258 I,29 | predpokladať vôlu na zmierenie a na zjednotenie v pravde.
259 I,29 | dialóg prekonať rozdelenie a priblížiť zjednotenie.~
260 I,30 | pozorovateľov z rôznych cirkví a cirkevných spoločenstiev,
261 I,30 | zapojenie do priebehu koncilu a mnohé stretnutia a spoločné
262 I,30 | koncilu a mnohé stretnutia a spoločné modlitby, ktoré
263 I,30 | Predstavitelia ostatných cirkví a kresťanských spoločenstiev
264 I,31 | aj na jednotlivé miestne a partikulárne cirkvi. Biskupské
265 I,31 | cirkvi. Biskupské konferencie a synody východných katolíckých
266 I,31 | podporu ekumenického ducha a ekumenickej činnosti. Analogické
267 I,31 | katolícka cirkev konkrétne a všeobecne pristupuje k realizácii
268 I,31 | kresťanmi z rôznych cirkví a cirkevných spoločenstiev - "
269 I,31 | dôkladne vyloží svoje učenie a jasne podá jeho charakteristické
270 I,32 | dôstojnosti ľudskej osobnosti a jej spoločenskej povahe,
271 I,32 | výskumom, pomocou vyučovania a vzdelávania, komunikáciou
272 I,32 | vzdelávania, komunikáciou a dialógom, pri ktorom jeden
273 I,32 | nadobudnú pravdivejšie poznanie a nestrannejšie hodnotenie
274 I,32 | nestrannejšie hodnotenie učenia a života obidvoch spoločenstiev.
275 I,32 | Kristovej vôli ohľadne cirkvi a odhodlane sa podoberajú
276 I,32 | podoberajú na dielo obnovy a reformy."58~
277 I,33 | Pravda totiž formuje svedomie a usmerňuje jeho konanie v
278 I,33 | ide o súčinnosť modlitby a dialógu.~Hlbšia a uvedomelejšia
279 I,33 | modlitby a dialógu.~Hlbšia a uvedomelejšia modlitba umožňuje
280 I,33 | strane podmienkou dialógu a na druhej strane v dialógu
281 I,33 | v dialógu tiež vyzrieva a stáva sa jeho plodom.~
282 I,34 | našej spoločnej modlitby, a to preto, že dialóg plní
283 I,34 | hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale
284 I,34 | svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám
285 I,34 | spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti" (
286 I,34 | 8-9). Ján ide ešte ďalej a vyhlasuje: "Ak hovoríme,
287 I,34 | nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo" (
288 I,34 | obetou za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za
289 I,34 | za všetky hriechy sveta, a teda aj za hriechy proti
290 I,34 | zhrešili proti jednote, a budeme presvedčení o potrebe
291 I,34 | svojho obrátenia. Odpustené a prekonané nemajú byť len
292 I,34 | hriechu, ktoré prispeli a môžu naďalej prispievať
293 I,34 | naďalej prispievať k rozkolu a k jeho utvrdzovaniu.~
294 I,35 | sa na "dialóg obrátenia", a tým sa podľa pápeža Pavla
295 I,35 | spoločenstvám. Musí mať tiež a predovšetkým vertikálny
296 I,35 | smerujúci k Vykupiteľovi sveta a Pánovi dejín, ktorý je naším
297 I,35 | rozmer spočíva v spoločnom a vzájomnom uznaní nášho stavu -
298 I,35 | uznaní nášho stavu - sme muži a ženy, ktorí zhrešili. Práve
299 I,36 | porovnávania rozdielnych názorov a predovšetkým skúmania nezhôd,
300 I,36 | pravde, kresťanskou láskou a poníženosťou."61~Láska k
301 I,36 | kultúrnym, psychologickým a sociálnym ťažkostiam, s
302 I,36 | nezhôd. S touto vnútornou a osobnou dimenziou je nerozlučne
303 I,36 | nerozlučne spätý duch lásky a pokory. Láska voči partnerovi
304 I,36 | voči partnerovi rozhovoru a pokora voči odhaľovanej
305 I,36 | vyžadovať revíziu tvrdení a postojov.~V súvislosti so
306 I,36 | Zároveň žiada, aby spôsob a metóda, s akou sa predkladá
307 I,36 | svedectvo o svojej viere a vysvetľovať jej učenie správnym,
308 I,36 | učenie správnym, verným a zrozumiteľným spôsobom a
309 I,36 | a zrozumiteľným spôsobom a súčasne zohľadňovať duševné
310 I,36 | zohľadňovať duševné kategórie a konkrétnu dejinnú skúsenosť
311 I,37 | všetkých k hlbšiemu poznaniu a jasnejšiemu vyjadreniu nevyspytateľného
312 I,37(63) | Vyhlásenie o neomylnosti cirkvi a pápeža Mysterium ecclesiae (
313 I,38 | učeniach jednotlivých cirkví a cirkevných spoločenstiev,
314 I,38 | jednotlivých epochách premenlivé, a môžu byť prípadne vyjadrené
315 I,38 | vyjadrovali zjavenú pravdu a tým, ktorí ju správne chápu,
316 I,38 | aby sa navzájom chápali a podávali si vysvetlenia,
317 I,38 | nečakané objavy. Polemiky a neznášanlivé spory premenili
318 I,38 | prekonať jej čiastkové chápanie a vylúčila chybné výklady.~
319 I,38(64) | Vyhlásenie o neomylnosti cirkvi a pápeža (24. júna 1973),
320 I,38 | všetkých spoločenstiev65 a viesť k dokonalejšiemu pochopeniu
321 I,39 | bližného, s hlbokou pokorou a láskou k pravde. Porovnávanie
322 I,39 | základné piliere: o Sväté písmo a o slávnu tradíciu cirkvi.
323 I,40 | poznanie, spoločná modlitba a dialóg. Tieto vzťahy predpokladajú
324 I,40 | Tieto vzťahy predpokladajú a už teraz vyžadujú všestrannú
325 I,40 | pastoračnej, kultúrnej, sociálnej a tiež v svedectve vydávanom
326 I,40 | ktoré už jestvuje medzi nimi a stavia do plnšieho svetla
327 I,40(66) | medzi katolíckou cirkvou a asýrskou cirkvou Východu:
328 I,40 | sa lepšie vzájomne poznať a vážiť i ako pripraviť cestu
329 I,40 | spoločného kresťanského svedectva a stáva sa nástrojom evanjelizácie
330 I,40 | nástrojom evanjelizácie a dobrodením pre všetky strany.~
331 II,41 | Kristus, náš Pán, apoštolom a cirkvi (porov. Jn 14,26).
332 II,41 | nadobudlo také veľké rozmery a taký mohutný rozmach. Už
333 II,42 | ale vidia v nich bratov a sestry. Ba dnes je už tendencia
334 II,42 | viazanú na charakter krstu a živenú Svätým Duchom bez
335 II,42 | bez ohľadu na historické a kanonické rozpory. Hovovíme
336 II,42 | na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme označuje
337 II,42 | konkrétnych situáciách agresivita a duch pomsty, autority postihnutých
338 II,42 | Korení v uznaní jedného krstu a z toho plynúcej požiadavky,
339 II,42 | na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme si želá
340 II,42 | ekumenický zdvorilostný akt a predstavuje základnú ekleziologickú
341 II,42(70) | Tamže, 94: a.a.O., 1078. ~
342 II,42(71) | Porov. Komisia "Viera a ústava" Ekumenickej rady
343 II,42(71) | Ench. Oecum. I, 1331-1447, a zvlášť 1398-1408. ~
344 II,43 | spravodlivosti, pokoja a budúcnosti sveta. Týmto
345 II,43 | ľudských práv. Je jasné a skúsenosť to dokazuje, že
346 II,43 | aby dopomohli k právam a potrebám všetkým, obzvlášť
347 II,43 | obzvlášť chudobným, poníženým a bezbranným. V encyklike
348 II,43 | spomenul túto spoluprácu a zdôraznil, že katolícka
349 II,43 | sa jej nesmie zrieknuť.72 A skutočne sa dnes kresťania,
350 II,43 | totiž "naliehať na tento bod a podporovať úsilie týmto
351 II,43 | vkonal v druhých cirkvách a cirkevných spoločenstvách
352 II,43(73) | Príhovor kardinálom a členom rímskej kúrie (28.
353 II,43(74) | Príhovor kardinálom a členom rímskej kúrie (28.
354 II,44 | Zhody v Božom slove a v bohoslužbe~44. Dôležitý
355 II,44 | dosiahol aj na druhom poli, a to vo vzťahu k Božiemu slovu.
356 II,44 | pevný základ na modlitbu a pastoračnú činnosť všetkých
357 II,44(75) | podporu jednoty kresťanov a výkonný výbor zjednotených
358 II,45 | zriedkavých príležitostiach a rozhodli sa sláviť večeru
359 II,45(76) | Porov. Komisia "Viera a ústava" Ekumenickej rady
360 II,45 | vyzdvihol význam liturgie a liturgických znakov (obrazy,
361 II,45 | budúci duchovní, história a význam liturgie ako znovu
362 II,45 | spoločne Eucharistiu Pána a toto želanie už bude spoločnou
363 II,45 | už bude spoločnou oslavou a spoločnou prosebnou modlitbou.
364 II,45 | Spoločne sa obraciame na Otca, a to stále viac "len jedným
365 II,45(77) | Vancouvri, 1991 v Canberre, a "Viera a ústava" v Santiago
366 II,45(77) | 1991 v Canberre, a "Viera a ústava" v Santiago de Compostela. ~
367 II,46 | prijatie sviatosti, prosia o ne a vyznajú vieru, akú vyznáva
368 II,46 | prijímania sú stanovené v normách a ich dodržiavanie sa javí
369 II,46(78) | Unitatis redintegratio, 8 a 15: Kódex kanonického práva,
370 II,46(78) | 1993), 1086-1087; 129-131: a.a.O., 1088-1089; 123-132
371 II,46(78) | a.O., 1088-1089; 123-132 a.a.O., 1087-1089. ~
372 II,47 | zo spoločného dedičstva a vysoko si vážili to, čo
373 II,47 | oddelených bratov. Je správne a liečivé uznať Kristove bohatstvá
374 II,47 | uznať Kristove bohatstvá a pôsobenie duchovných síl
375 II,47 | Lebo Boh je vždy zázračný a obdivuhodný vo svojich dielach."79 ~
376 II,48 | príslušníkov druhých cirkví a spoločenstiev. Tento priamy
377 II,48 | rovinách medzi pastiermi a členmi spoločenstiev nám
378 II,48 | kresťania vydávajú o Bohu a Kristovi. Týmto spôsobom
379 II,48 | svedectvo aj rôznych cirkví a cirkevných spoločenstiev,
380 II,48 | odvodzujú od Krista ukrižovaného a zmŕtvychvstalého? Toto spoločné
381 II,48 | pochopilo tajomstvo Kristovo a cirkvi."80 Ekumenický dialóg
382 II,48 | postúpil v smere pravej a plnej jednoty.~
383 II,49 | vzťahov kresťanov medzi sebou a nimi vedeného teologického
384 II,49 | všetkom mohutným motivačným a orientačným centrom.~Dogmatická
385 II,49 | učením katolíckej cirkvi a uznaním spásonosných prvkov,
386 II,49 | nachádzajú v iných cirkvách a cirkevných spoločenstvách.81
387 II,49 | ktoré sa v týchto cirkvách a spoločenstvách pasívne nachádzajú.
388 II,50 | storočí dostalo trhliny a stalo sa krehkým. Pozorovatelia
389 II,50 | spolu so zástupcami cirkví a cirkevných spoločenstiev
390 II,50 | strany zase hľadel objektívne a s hlbokou náklonnosťou na
391 II,50 | náklonnosťou na východné cirkvi a vyzdvihol ich cirkevnosť
392 II,50 | vyzdvihol ich cirkevnosť a objektívne spoločenské putá,
393 II,50 | ekumenizme konštatuje: "A tak slávením Pánovej Eucharistie
394 II,50 | jednotlivých cirkvách buduje sa a vzrastá Božia cirkev" a
395 II,50 | a vzrastá Božia cirkev" a dôsledne s tým pripája,
396 II,50 | oddelené, majú pravé sviatosti, a najmä - mocou apoštolského
397 II,50 | následníctva - kňazstvo a Eucharistiu, prostredníctvom
398 II,50 | uznaná veľká liturgická a duchovná tradícia východných
399 II,50 | platil od najstarších čias a bol cirkevnými otcami a
400 II,50 | a bol cirkevnými otcami a ekumenickými koncilmi potvrdzovaný,
401 II,50 | cirkvi, ale skôr ju zdobí a v nemalej miere prispieva
402 II,50 | je v súčasnosti spoločné, a upriamuje pozornosť na obsahovo
403 II,50 | medzi východnými cirkvami a katolíckou cirkvou, aby
404 II,50 | špeciálne podmienky vzniku a rastu východných cirkví
405 II,50 | rastu východných cirkví a tiež povahu vzťahov, ktoré
406 II,50 | vzťahov, ktoré boli medzi nimi a rímskym stolcom pred rozštiepením,
407 II,50 | stolcom pred rozštiepením, a utvorili si o tom všetkom
408 II,51 | ukázal ako veľmi plodný, a to tak pre bratské vzťahy,
409 II,51 | vzťahy, ktoré dozrievali a rozvíjali sa dialógom lásky,
410 II,51 | medzi katolíckou cirkvou a ortodoxnou cirkvou ako celkom.
411 II,51 | cirkvám. Išlo tu o pomalý a namáhavý proces, ktorý však
412 II,51 | prameňom veľkej radosti, a vývoj mal tiež niečo fascinujúceho
413 II,52 | Čo sa týka rímskej cirkvi a ekumenického patriarchátu
414 II,52 | začatému pápežmi Jánom XXIII. a Pavlom VI. na jednej strane
415 II,52 | Pavlom VI. na jednej strane a ekumenickým patriarchom
416 II,52 | patriarchom Athenagorasom I. a jeho nasledovníkmi na druhej
417 II,52 | vzájomnú kliatbu "z pamäti a zo života cirkvi",84 ktorá
418 II,52 | symbolom schizmy medzi Rímom a Carihradom: táto pre ekumenickú
419 II,52 | spomienky, vzájomným odpustením a solidárnym záväzkom hľadať
420 II,52 | Athenagorasa vo Fanare (Carihrad) a v októbri toho istého roku
421 II,52 | zbližovaní cirkví Východnu a Západu, ako aj pri opätovnom
422 II,52 | po smrti pápeža Pavla VI. a krátkom pontifikáte pápeža
423 II,52 | medzi katolíckou cirkvou a všetkými ortodoxnými cirkvami,
424 II,52 | zhody je príspevkom k životu a oživeniu týchto sesterských
425 II,52 | týchto sesterských cirkví, a to s ohľadom na funkciu,
426 II,52 | chcel moju návštevu odplatiť a v decembri 1987 som mal
427 II,52 | Ríme s úprimnými sympatiami a patriacou mu poctou. V rámci
428 II,52 | na sviatok svätých Petra a Pavla v Ríme delegáciu ekumenického
429 II,52 | ekumenického patriarchátu a taktiež vysielať delegáciu
430 II,52(84) | vyhlásenie pápeža Pavla VI. a ekumenického patriarchu
431 II,53 | medziiným priamu informovanosť a výmenu názorov na vzájomné
432 II,53 | dôverným zvykom žiť bok po boku a vedie nás k tomu, aby sme
433 II,53 | vôľu Pána pre svoju cirkev a uskutočňovali ju.~Od doby
434 II,53 | pre vzťahy medzi Východom a Západom: predovšetkým je
435 II,53 | evanjelizačného diela svätých Cyrila a Metoda, čo mi umožnilo oboch
436 II,53 | umožnilo oboch apoštolov a vierozvestcov Slovanov vyhlásiť
437 II,53 | vyzdvihnúť tú dvojitú cirkevnú a kultúrnu tradíciu, ktorá
438 II,53 | dvetisíc rokov kresťanstva a výrazne ovplyvnila históriu
439 II,53 | zbytočné pripomenúť, že Cyril a Metod prišli z oblasti vtedajšej
440 II,53 | na dialóg medzi Východom a Západom, ktorý v pokoncilovej
441 II,53 | tak i vo svätých Cyrilovi a Metodovi nacháza Európa
442 II,53 | patrónov našej minulosti a ako svätých, ktorým cirkvi
443 II,53 | ako svätých, ktorým cirkvi a národy európskeho kontinentu
444 II,54 | 1988). Katolícka cirkev a zvlášť Apoštolský stolec
445 II,54 | tejto jubilejnej slávnosti a pokúsili s zdôrazniť, že
446 II,54 | venovanej svätým Cyrilovi a Metodovi, a v apoštolskom
447 II,54 | svätým Cyrilovi a Metodovi, a v apoštolskom liste Euntes
448 II,54(86) | donum (14. februára 1988): a.a.O., 988-997. ~
449 II,55 | prekvitajú viaceré partikulárne a miestne cirkvi, medzi ktorými
450 II,55 | miesto patriarchálne cirkvi: a z nich viaceré sa honosia
451 II,55 | na Veľkú nov v Jeruzaleme a je celkom pôvodný vývoj
452 II,55 | koncentroval okolo Petra a jedenástich (porov. Sk 2,
453 II,55 | zachovať vo vospolnosti viery a lásky tie bratské vzťahy,
454 II,56 | zhromaždeným partikulárnym a lokálnym cirkvám. Zrušenie
455 II,56 | ceste k úplnému spoločenstvu a odstránila sa bolestná prekážka
456 II,56 | prekážka cirkevnoprávneho a psychologického rázu.~Štruktúry
457 II,56 | bohatými plodmi milosti a rozvoja. Žiaľ, pokračuje
458 II,56 | odcudzenie medzi cirkvami Západu a Východu ich obralo o bohatstvo
459 II,56 | bohatstvo vzájomných darov a pomoci. S Božou milosťou
460 II,56 | dobrú vôľu, pokornú modlitbu a trvalú spoluprácu, ktorá
461 II,57 | nás užšie spája kňazstvo a Eucharistia: účasťou na
462 II,57 | azda už dôvodom na tradičný a veľmi pekný výraz, ktorým
463 II,57 | Po dlhom období delenia a vzájomného neporozumenia
464 II,57 | dosiahnutie tohto predsavzatia a vo všetkom naň nadväzovať.
465 II,57 | liturgie, duchovných tradícií a právneho poriadku."90 ~K
466 II,57 | môže poskytnúť bratovi, a ďalej mnohými inými formami
467 II,57 | inými formami duchovnej a hmotnej služby. Áno, možno
468 II,57 | bolo v antickom staroveku - a rôznym spôsobom aj v neskoršej
469 II,57 | tajomstva zavše lepšie chápu a správnejšie vysvetľujú raz
470 II,57 | správnejšie vysvetľujú raz jedni a raz druhí, takže v nejednom
471 II,58 | konkrétny život veriacich a doplňovanie ducha jednoty.
472 II,58 | medzi katolíckou cirkvou a ortodoxnými cirkvami zdôraznil
473 II,58 | východných bratov, môžu a majú sa brať do úvahy rozličné
474 II,58 | čo nalieha potreba spásy a dobra duší. Práve preto
475 II,58 | podľa časových, miestnych a osobných okolností často
476 II,58 | okolností často postupovala a postupuje zhovievavejšie,
477 II,58 | kresťanom prostriedky spásy a vzájomnej lásky účasťou
478 II,58 | účasťou na sviatostiach a na iných posvätných úkonoch
479 II,58 | iných posvätných úkonoch a veciach."94 ~Túto teologickú
480 II,58 | veciach."94 ~Túto teologickú a pastorálnu orientáciu, na
481 II,58 | na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme.96 V
482 II,58(95) | kanonického práva, can. 844, §§ 2 a 3; Kódex práva východných
483 II,58(95) | východných cirkví, can. 671 §§ 2 a 3. ~
484 II,58 | V tejto takej dôležitej a háklivej otázke je nevyhnutné,
485 II,58 | na liturgickej bohoslužbe a o rozdielnych poriadkoch,
486 II,59 | medzi katolíckou cirkvou a ortodoxnou cirkvou ako celok
487 II,59 | kontinuite so skúsenosťami a tradíciami starej cirkvi,
488 II,59 | pokrok v pozitívnom smere a mohla nakoniec, ako som
489 II,59 | konštatovať, "čo katolícka a ortodoxná cirkev už môžu
490 II,59 | vieru v tajomstve cirkvi a puto medzi vierou a sviatosťami".97
491 II,59 | cirkvi a puto medzi vierou a sviatosťami".97 Okrem toho
492 II,59 | mohla komisia konštatovať a potvrdiť, že v našich cirkvách
493 II,59 | postupnosť na posvätenie a jednotu Božieho ľudu.98
494 II,59(97) | vyhlásenie pápeža Jána Pavla II. a ekumenického patriarchu
495 II,59 | ktorý oprávňuje katolíkov a ortodoxných, už teraz v
496 II,59 | aby bolo meno Pána šírené a oslavované.~
497 II,59(98) | medzi katolíckou cirkvou a ortodoxnou cirkvou ako celkom,
498 II,60 | spoločenstva medzi katolíckou a ortodoxnou cirkvou v otázke,
499 II,60 | vzťahov medzi katolíkmi a ortodoxnými. Vytvorila náukový
500 II,60 | je dialóg pravdy, živený a podporovaný dialógom lásky.
1-500 | 501-831 |