Chapter, Paragraph
1 Uvod,1 | svojich učeníkov k jednote. Je mojím vrúcnym želaním túto
2 Uvod,1 | nádeje: uvádza sa, že človek je len pozemský tvor, ktorý
3 Uvod,2 | 2. Nikomu nie je skrytá výzva, ktorá všetko
4 Uvod,2 | odmietnuť podniknúť všetko, čo je v ich moci, aby s Božou
5 Uvod,2 | kresťanmi. Na cestu, ktorá je síce ťažká, ale taká radostná.
6 Uvod,2 | predsudkov. Táto situácia je často sťažená nezáujmom,
7 Uvod,2 | nešťastných rozdelení. Na to je potrebný pokojný a jasný,
8 Uvod,2 | milosrdenstvom oživený pohľad, ktorý je v stave oslobodiť ducha
9 Uvod,3 | blahoslavenstiev z evanjelia. Keďže si je vedomá toho, že pravda sa
10 Uvod,4 | 4. Toto je jasná povinnosť rímskeho
11 Uvod,4 | v ľudskej slabosti Petra je úplne zjavné, že pápež celkom
12 Uvod,4 | modlitbou za obrátenie, ktoré je pre "Petrovu" službu bratom
13 Uvod,4 | prenasledovaním. Avšak nádej, ktorá je cirkvi oporou, je neochvejná,
14 Uvod,4 | ktorá je cirkvi oporou, je neochvejná, rovnako ako
15 Uvod,4 | neochvejná, rovnako ako je nezničiteľná radosť, ktorá
16 Uvod,4 | večnou skalou, na ktorej je cirkev založená, je totiž
17 Uvod,4 | ktorej je cirkev založená, je totiž Ježiš Kristus, jej
18 I,5 | plánu, "cirkev totiž nie je skutočnosť uzavretá do seba,
19 I,5 | ekumenickej dynamike, pretože je vyslaná do sveta, aby hlásala
20 I,5 | tajomstvo spoločenstva, ktorým je utváraná: zhromaždiť všetkých
21 I,6 | všetkého rozptýleného ľudstva je Božia vôľa. To je dôvod,
22 I,6 | ľudstva je Božia vôľa. To je dôvod, prečo Boh poslal
23 I,6 | protiví Kristovej vôli, je svetu na pohoršenie a na
24 I,8 | kresťanom Ríma: "Božia láska je rozliata v našich srdciach
25 I,8 | nezahanbuje" (Rim 5,5). Je to práve nádej na jednotu,
26 I,9 | chce objať všetkých, nie je niečím vedľajším, ale samotným
27 I,9 | sa sčítavajú čo do počtu. Je to jednota utváraná putami
28 I,9 | spoločenstvo kresťanov nie je nič iné ako prejav milosti,
29 I,9 | vlastného spoločenstva a tým je jeho večný život. Kristove
30 I,9 | všetkým stalo známe, "aký je plán tajomstva od vekov
31 I,9 | zodpovedá Otcovmu plánu. To je teda význam Kristovej modlitby: "
32 I,10 | vyhlásil, že "Kristova cirkev je sprítomnená v katolíckej
33 I,11 | že vďaka podpore, ktorú je poskytuje Duch Svätý, nemôžu
34 I,11 | kresťanských spoločenstvách, je v nich účinne prítomná jediná
35 I,11 | katolícka cirkev "vie, že je z mnohých dôvodov spojená"14
36 I,12 | cirkev".16 To všetko uznávať je požiadavkou pravdy.~
37 I,13 | katolíckeho spoločenstva teda nie je cirkevná prázdnota. Mnohé
38 I,14 | spravodlivého Ábela".19 Je už teda danosťou. Z tohto
39 I,14 | účinnejšie. Úmyslom ekumenizmu je práve prehlbovať jestvujúce
40 I,15 | povýšenosti. Celý život je tak charakterizovaný starosťou
41 I,16 | Druhého vatikánskeho koncilu je zrejmé vzájomné prepojenie
42 I,17 | nástroje na rozlíšenie toho, čo je potrebné pre ekumenické
43 I,17 | svetle apoštolskej tradície je za súčasnej situácie kresťanstva
44 I,17 | ekumenizmu. Na druhej strane je tiež zásadnou zárukou jeho
45 I,17 | Druhého vatikánskeho koncilu je jedným z výsledkov sabakritiky
46 I,18 | zjavenej viery. V otázke viery je kompromis protikladom Boha,
47 I,18 | protikladom Boha, ktorý je pravda. Kto by mohol považovať
48 I,18 | by v tele Krista, ktorý je "cesta, pravda a život" (
49 I,19 | kultúry."37 Keďže dar viery je vo svojej podstate určený
50 I,19 | podstate určený celému ľudstvu, je potrebné ho preložiť do
51 I,19 | prvkom spoločenstva pravdy je práve význam pravdy. Vyjadrenie
52 I,19 | obnova vyjadrovacích foriem je nevyhnutná pre odovzdávanie
53 I,20 | 20. To všetko je pre ekumenickú činnosť mimoriadne
54 I,20 | zjednotenie kresťanov, nie je len nejakým "príveskom"
55 I,20 | činnostiam cirkvi. Naopak, je organickou súčasťou jej
56 I,20 | konštatoval: "Omnoho silnejšie je to, čo nás spája, ako to,
57 I,21 | jednoty vždy ignorovali. Láska je tvorkyňou spoločenstva medzi
58 I,21 | rozdelelnými kresťanmi. Láska je ten mocný prúd, ktorý vlieva
59 I,21 | Spoločná modlitba kresťanov je pozvaním pre samotného Krista,
60 I,22 | prameňu svojej jednoty, ktorým je Ježiš Kristus. On "je ten
61 I,22 | ktorým je Ježiš Kristus. On "je ten istý včera i dnes a
62 I,22 | V spoločenstve modlitby je Kristus ozaj prítomný; modlí
63 I,22 | že to, čo ich rozdeľuje, je nepatrné v porovnaní s tým,
64 I,23 | závažná prekážka ešte nie je prekonaná. Je to pravda,
65 I,23 | prekážka ešte nie je prekonaná. Je to pravda, ešte sa nenachádzame
66 I,23 | spoločná modlitba vedená vierou je toho dôkazom. Pri nej sa
67 I,23 | mene jediného Krista. On je našou jednotou.~"Ekumenická"
68 I,23 | podporu jednoty kresťanov. Je to, ako keby sme sa neustále
69 I,24 | tradíciou. Ale aj okrem toho je mnoho príležitostí, ktoré
70 I,24 | zvláštnu skúsenosť, ktorou je putovanie pápeža medzi cirkvami
71 I,24 | inštitúcie, ktorej účelom je vyzývať členské cirkvi a
72 I,25 | modlitbou kresťanov. Nie je možné vymenovať všetky tieto
73 I,26 | slov evanjelia "len jeden je váš Otec" (Mt 23,9), ten
74 I,26 | podstaty. A potom: "len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste
75 I,26 | Toto obrátenie srdca, ktoré je základným predpokladom každého
76 I,26 | jednoty, pramení z modlitby a je ňou usmerňované na naplnenie: "
77 I,27 | Modlitba za jednotu však nie je vyhradená iba tým, ktorí
78 I,27 | jednotu kresťanov. Práve toto je jadro každej modlitby: úplne
79 I,27 | Kristova modlitba k Otcovi je vzorom pre všetkých, vždy
80 I,28 | Ekumenický dialóg~28. Ak je modlitba "dušou" ekumenickej
81 I,28 | Táto definícia určite nie je bez súvislosti s dnešným
82 I,28 | zmýšľaním. Postoj "dialógu" je stavaný na úroveň ľudskej
83 I,28 | Z filozofického hľadiska je toto stanovisko späté s
84 I,28 | vyjadruje slovami: človek je totiž "jediný tvor na zemi,
85 I,28 | nezištnej samožertve".51 Dialóg je nevyhnutným prechodom na
86 I,28 | prax koncilu. Dialóg nie je len výmena názorov. Určitým
87 I,28 | názorov. Určitým spôsobom je vždy akousi "výmenou darov".53~
88 I,29 | kresťanom. K tomu všetkému je však potrebná vzájomnosť.
89 I,29 | Pridržiavať sa tohto kritéria je povinnosťou všetkých strán,
90 I,29 | zúčastniť na dialógu, a je tiež podmienkou jeho začiatku.~
91 I,29 | podmienkou jeho začiatku.~Je nutné prejsť od antagonistickej
92 I,31 | smerníc vo svojej praxi - to je jeden z hlavných aspektov
93 I,31 | Poznať metódu dialógu je však osožné pre každého
94 I,32 | kresťanské svedomie. Kde je to možné, schádzajú sa aj
95 I,33 | plodnejší dialóg. Modlitba je na jednej strane podmienkou
96 I,34 | klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame
97 I,34 | vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí
98 I,34 | jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo" (1,10).
99 I,34 | Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše
100 I,34 | k historickým rozkolom, je možná jednota kresťanov,
101 I,35 | celý dekrét o ekumenizme je presýtený duchom obrátenia.59~
102 I,35 | sveta a Pánovi dejín, ktorý je naším zmierením. Vertikálny
103 I,36 | riešeniu protikladov~36. Dialóg je tiež prirodzeným nástrojom
104 I,36 | morálnych dispozícií, s ktorými je nutné pristupovať k doktrinálnym
105 I,36 | poníženosťou."61~Láska k pravde je najhlbším rozmerom dôveryhodného
106 I,36 | vnútornou a osobnou dimenziou je nerozlučne spätý duch lásky
107 I,36 | dialógu s bratmi.62 Určite je možné vydávať svedectvo
108 I,36 | Kristových učeníkov. Preto je nutné celkom vylúčiť akúkoľvek
109 I,38 | v určitom spoločenstve, je, samozrejme, v prvom rade
110 I,38 | odlišných zorných uhlov. Dnes je potrebné nájsť formuláciu,
111 I,38 | Jednou z výhod ekumenizmu je, že napomáha kresťanským
112 I,39 | viery. Predovšetkým k nim je potrebné pristupovať s úprimným
113 I,39 | napomáha učiteľský úrad, ktorý je pre cirkev stále životne
114 I,40 | vzťahov medzi kresťanmi nie je len vzájomné poznanie, spoločná
115 I,40 | na spoločnej viere, nie je len naplnená spoločenstvom
116 I,40 | spoločenstvom bratov, ale je epifániou samotného Krista.~
117 I,40 | Krista.~Ekumenická spolupráca je okrem toho skutočnou školou
118 II,41 | cirkvi (porov. Jn 14,26). Je to prvý raz v dejinách,
119 II,41 | taký mohutný rozmach. Už to je nezmerateľný Boží dar, ktorý
120 II,41 | Uznať, čo nám Boh doprial, je predpokladom, ktorý nás
121 II,42 | bratov a sestry. Ba dnes je už tendencia nahradiť zaužívaný
122 II,42 | Rozšírenie tejto slovnej zásoby je výrazom pozoruhodného vývoja
123 II,42 | že uzanie bratstva nie je dôsledkom nejakého liberálneho
124 II,42 | ekleziologickú výpoveď.~Je vhodné pripomenúť, že zásadný
125 II,43 | pošliapavaniu ľudských práv. Je jasné a skúsenosť to dokazuje,
126 II,43 | Božia dobrota.~Logika veci je stále viac evanjeliovou.
127 II,43 | naďalej robiť všetko, čo je možné".74 Dnes konštatujem
128 II,45 | života. Istotne ešte nie je možné pre rôzne divergencie,
129 II,46 | 46. V tejto súvislosti je dôvodom radosti spomenúť
130 II,47 | vzťahuje sa na celú osobu: je to aj dialóg lásky. Koncil
131 II,47 | lásky. Koncil vyslovil: "Je dôležité, aby katolíci uznali
132 II,47 | od nás oddelených bratov. Je správne a liečivé uznať
133 II,47 | obetovaním života: Lebo Boh je vždy zázračný a obdivuhodný
134 II,48 | skúsenosť široký priestor, ktorý je zároveň výzvou pre našu
135 II,48 | našu dnešnú dobu. Či nie je dvadsiate storočie časom
136 II,48 | vernosť jedinému Pánovi je dnes nanajvýš blahodarný
137 II,48 | vlastnému rastu. Lebo čo je skutočne kresťanské, nikdy
138 II,49 | vedeného teologického dialógu je vzrast spolupatričnosti.
139 II,49 | hľadanie jednoty kresťanov nie je aktom nejakej oportunistickej
140 II,50 | založil dialóg na tom, čo je v súčasnosti spoločné, a
141 II,52 | cirkví. Hľadanie ich zhody je príspevkom k životu a oživeniu
142 II,53 | a Západom: predovšetkým je to jubileum z roku 1984,
143 II,53 | európskeho kontinentu. Preto nie je zbytočné pripomenúť, že
144 II,54 | ktorú by som rád spomenul, je oslava tisícročia pokrstenia
145 II,55 | svätému cirkevnému snemu je vítané medzi inými dôležitými
146 II,55 | Veľkú nov v Jeruzaleme a je celkom pôvodný vývoj vo
147 II,56 | plné spoločenstvo, ktoré je prameňom mnohých duchovných
148 II,56 | priliehavá, pre nás aktuálna, je táto výzva apoštola! Tradičné
149 II,57 | si pápež Pavol VI. želal, je náš vyhlásený cieľ spoločne
150 II,57 | tajomstvo božskej lásky. Nie je to azda už dôvodom na tradičný
151 II,57 | touto slávnou tradíciou je pre Cirkev plodné. "Východné
152 II,58 | dôležitej a háklivej otázke je nevyhnutné, aby pastieri
153 II,59 | Toto spoločenstvo, ktoré je založené na jednote vo viere,
154 II,59 | potvrdiť, že v našich cirkvách je rozhodujúca apoštolská postupnosť
155 II,60 | ceste k plnému spoločenstvu, je dialóg pravdy, živený a
156 II,61 | takmer tisíc rokoch? Toto je tá veľká úloha, ktorá sa
157 II,62 | a tragických situáciách, je konkrétnym znamením, že
158 II,63 | vyznávať takú vieru, ktorá je nám spoločná. Nech je opakovane
159 II,63 | ktorá je nám spoločná. Nech je opakovane konštatované,
160 II,63 | táto významná vymoženosť je s určitosťou výsledkom teologického
161 II,63 | bratského dialógu. A nielen to. Je pre nás aj povzbudením:
162 II,63 | ukazuje, že začatá cesta je správna a že môžeme odôvodnene
163 II,65 | okolnosť dokazuje, že nie je rozhodujúci vplyv kultúrneho
164 II,65 | kultúrneho pozadia. Podstatnejšia je otázka viery. Modlitba Krista,
165 II,66 | nás, ale aj medzi sebou, je veľmi ťažko ich presne opísať".111
166 II,66 | Božieho slova."116 "Ale aj tak je Sväté písmo pri samom dialógu
167 II,66 | početné a významné. Hoci je táto sviatosť "iba začiatkom
168 II,68 | Na tomto širokom poli je ešte veľa miesta na dialóg
169 II,70 | odvolávajú na jedného Pána, je modlitba prameňom osvietenia
170 II,70 | každého pokrsteného, veď nie je obmedzená iba na okruh špecialistov.
171 II,71 | mojich pastorčných návštev je pravidelne venovaná úsiliu
172 II,72 | septembra 1987. Dôležitá je aj skutočnosť, že tieto
173 II,73 | Ďalším dôvodom radosti je konštatovanie, že v pokoncilovej
174 II,73 | že v pokoncilovej dobe je v jednotlivých miestnych
175 II,74 | plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mt 7,21).
176 II,74 | blížnemu".125 Opísaná oblasť je nielen pôdou na dialóg,
177 II,75 | priamo z evanjelia, nie je pre kresťana nikdy iba humanitárnou
178 III | EST NOBIS VIA?~(Aká dlhá je cesta, ktorá je ešte pred
179 III | Aká dlhá je cesta, ktorá je ešte pred nami?) ~
180 III,77 | sa môžeme pýtať, aká dlhá je cesta, ktorá nás ešte delí
181 III,77 | cieľ ekumenického hnutia je opätovné nastolenie plnej
182 III,78 | pomoc pri hľadaní pravdy je vynikajúcou formou lásky
183 III,79 | viesť až k základu. Nie je to azda zákon evanjelia?~
184 III,80 | zväzky medzi spoločenstvami, je potrebné vážne preskúmanie,
185 III,80 | pomazanie Duchom Svätým.134 Je to ten istý Duch, ktorý
186 III,80 | prijatie výsledkov dialógu je preto potrebný rozsiahly
187 III,81 | vysvetľované. Veľmi dôležitý je príspevok, ktorý k tomu
188 III,81 | charizmy v cirkvi. Okrem toho je zrejmé, že v tomto smere
189 III,81 | fidei) a formuláciou, ktorou je vyjadrené, ako to odporučil
190 III,82 | odovzdať sa do vôle toho, ktorý je orodovníkom u Otca - Ježiša
191 III,82 | uzmierajúcu silu pravdy, ktorou je Kristus, nájdeme silu doviesť
192 III,82 | viesť neúprosne so sebou, je základom bratských vzťahov,
193 III,82 | postupov ekumenického dialógu je snaha zapojiť kresťanské
194 III,83 | ktorom každé spoločenstvo je vyzývané na prekonanie prekážok
195 III,83 | sa pomocou duchovnej sily je v ich moci. Veď všetky majú
196 III,84 | nášho storočia, ktorých je oveľa viac, ako by sme mysleli,
197 III,84 | rozvíja. Teraz verím, že je už dokonalé v tom smere,
198 III,84 | najintenzívnejšie spoločenstvo, aké je možné s Kristom, ktorý prelial
199 III,84 | Hoci neviditeľným spôsobom, je ešte neúplná spätosť našich
200 III,84 | transcendentnosti moci Ducha. Je znakom a dôkazom víťazstva
201 III,84 | viditeľnej koinónii, ktorá je zároveň chválospevom jeho
202 III,85 | Napriek roztrieštenosti, ktorá je zlom, z ktorého musíme byť
203 III,85 | zjavenie plnosti milosti, ktorá je určená na skrášlenie koinónie.
204 III,85 | obrátiť sa k očakávaniam Otca? Je predsa s nami.~
205 III,87 | ktorú chceme vykonať. To je ekumenická forma zákona,
206 III,88 | cirkevných spoločenstiev je si katolícka cirkev vedomá,
207 III,88 | formuloval pápež Gregor Veľký, je môj úrad úradom servus servorum
208 III,88 | kresťanov, ktorých pamäť je poznačená určitými bolestnými
209 III,89 | 89. Je však významné a posmeľujúce,
210 III,89 | nastávajúceho skúmania, a je tiež významné a posmeľujúce,
211 III,89 | posmeľujúce, že táto otázka nie je len podstatnou témou pri
212 III,90 | 90. Rímsky biskup je biskupom cirkvi, ktorá zachováva
213 III,91 | krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím:
214 III,91 | viere (porov. Lk 22,31-32). Je to, akoby sa na pozadí ľudskej
215 III,91 | svoj pôvod úplne v milosti; je to, akoby sa Majster osobitne
216 III,91 | Jn 21,15-19). Okrem toho je príznačné, že podľa prvého
217 III,91 | Dvanástim (porov. 15,5).~Je dôležité uvedomiť si, že
218 III,92 | silný" (2Kor 12,9-10). To je zásadný charakteristický
219 III,92 | Autorita vlastná tomuto úradu je celkom v službách milosrdného
220 III,93 | milosrdenstva. Jeho služba je službou milosrdenstva, zrodenou
221 III,93 | transparentnosti.~Božia cirkev je Kristom povolaná, aby oznamovala
222 III,94 | zakotvená služba jednoty je v rámci biskupského kolégia
223 III,94 | po výklade, že Kristus "je jediný pastier, v ktorého
224 III,94 | spoločenstvo všetkých cirkví. Tým je on prvý medzi služobníkmi
225 III,95 | vernosti Božej sídli jeho Duch, je naliehavou Kristovou túžbou.
226 III,97 | biskupov s rímskym biskupom je podľa Božieho plánu základnou
227 III,97 | najvyšším sviatostným prejavom je Eucharistia, musí nájsť
228 III,97 | učeníkov, ktorých jediným Pánom je Ježiš Kristus.~Nie je to
229 III,97 | Pánom je Ježiš Kristus.~Nie je to azda služobný úrad toho
230 III,98 | predovšetkým na česť Otca. Je zrejmé, že rozdelenie kresťanov
231 III,98 | že rozdelenie kresťanov je v rozpore s pravdou, ktorú
232 III,98 | Skutočne, osud evanjelizácie je nesporne spätý so svedectvom,
233 III,98 | evanjelizácie. Rozdelenie kresťanov je takou závažnou okolnosťou,
234 III,98 | zmierenie kresťanov? Keď je pravda, že cirkev, ktorú
235 III,98 | hlása všetkým národom, tak je rovnako pravda, že sa musí
236 III,98 | myslieť, že práve evanjelium je príčinou rozkolu, i keď
237 III,98 | príčinou rozkolu, i keď je všetkými hlásané ako základný
238 III,99 | mňa ako rímskeho biskupa je ekumenické snaženie "jednou
239 Povzb,100| jednotlivca a celej cirkvi".Koncil je - tak ako advent - veľkým
240 Povzb,100| pokrstených.~Bezpochyby je toto snaženie dielom Ducha
241 Povzb,100| podľa Kristovej vôľe, ako je s takou naliehavosťou vyjadrená
242 Povzb,101| plným vedomím, že cirkev je na to povolaná mocou Kristovej
243 Povzb,101| patrí biskupskej činnosti a je povinnosťou, ktorá vyplýva
244 Povzb,102| túžbou po jednote. Sama osebe je jednou zo základných foriem
245 Povzb,102| sme sa chceli spýtať, či je to všetko skutočne možné,
246 Povzb,102| Nazareta, lebo pre Boha nie je nič nemožné.~Tu mi prichádzajú
247 Povzb,102| ktorú môžeme priniesť Bohu, je náš pokoj, bratská svornosť
248 Povzb,103| spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými" (2Kor 13,
|