Chapter, Paragraph
1 Uvod,2 | pozitívne a hmatateľné výsledky: to povzbudzuje k ďalšiemu úsiliu.~
2 Uvod,2 | nešťastných rozdelení. Na to je potrebný pokojný a jasný,
3 Uvod,4 | rímskeho biskupa zameriava na to, aby sa pripomenula potreba
4 I,6 | rozptýleného ľudstva je Božia vôľa. To je dôvod, prečo Boh poslal
5 I,6 | ponorení" do smrti Pána, to znamená do samotného aktu,
6 I,7 | Ježiša za Pána a Spasiteľa, a to nielen jednotlivci ako takí,
7 I,8 | nezahanbuje" (Rim 5,5). Je to práve nádej na jednotu,
8 I,9 | sčítavajú čo do počtu. Je to jednota utváraná putami
9 I,9 | zodpovedá Otcovmu plánu. To je teda význam Kristovej
10 I,11 | udeliť svojej cirkvi, a to napriek často ťažkým krízam,
11 I,11 | jej synov a dcér zničiť to, čo jej Boh vlial pre Boží
12 I,11 | milosti však nebolo zničené to, čo patrí k štruktúre Kristovej
13 I,12 | vzrastá Božia cirkev".16 To všetko uznávať je požiadavkou
14 I,15 | cesty cirkvi. Osobitne sa to týka procesu, ktorý začal
15 I,16 | riadne a náležite do poriadku to, čo sa azda vzhľadom na
16 I,16 | zodpovedajúcim spôsobom vyjadrujú to, čo Duch Svätý odovzdal
17 I,17 | predchodca, pápež Ján XXIII., to chápal veľmi jasne a pri
18 I,19 | vyrastali."35 Tak uskutočňovali to "dokonalé spoločenstvo v
19 I,19 | ekumenický význam."39 A to neplatí len o obnove spôsobu
20 I,19 | veriacich, ako aj pastierov, a to podľa osobných schopností
21 I,20 | 20. To všetko je pre ekumenickú
22 I,20 | mimoriadne dôležité a má to pre ňu zásadný význam. Z
23 I,20 | konštatoval: "Omnoho silnejšie je to, čo nás spája, ako to, čo
24 I,20 | je to, čo nás spája, ako to, čo nás rozdeľuje." A Druhý
25 I,21 | ekumenického hnutia. Možno to právom nazvať duchovným
26 I,22 | vzrastie aj ich povedomie, že to, čo ich rozdeľuje, je nepatrné
27 I,23 | ešte nie je prekonaná. Je to pravda, ešte sa nenachádzame
28 I,23 | podporu jednoty kresťanov. Je to, ako keby sme sa neustále
29 I,29 | zjednotenie v pravde. Aby to bolo uskutočniteľné, musíme
30 I,31 | smerníc vo svojej praxi - to je jeden z hlavných aspektov
31 I,32 | jej spoločenskej povahe, to jest slobodným výskumom,
32 I,32 | kresťanské svedomie. Kde je to možné, schádzajú sa aj na
33 I,34 | našej spoločnej modlitby, a to preto, že dialóg plní tiež
34 I,38 | na nezlučiteľné tvrdenia to, čo v skutočnosti bolo len
35 II,41 | cirkvi (porov. Jn 14,26). Je to prvý raz v dejinách, že
36 II,41 | taký mohutný rozmach. Už to je nezmerateľný Boží dar,
37 II,42 | oficiálne uznanie krstov.70 To ďaleko prevyšuje ekumenický
38 II,43 | práv. Je jasné a skúsenosť to dokazuje, že za istých okolností
39 II,43 | Hovorím Bohu vďaka "za to, čo doteraz vkonal v druhých
40 II,44 | dosiahol aj na druhom poli, a to vo vzťahu k Božiemu slovu.
41 II,45 | svetlo, kadidlo, gestá). Nad to sa zavádza do učebného programu
42 II,45 | sa obraciame na Otca, a to stále viac "len jedným srdcom".
43 II,47 | vzťahuje sa na celú osobu: je to aj dialóg lásky. Koncil
44 II,47 | dedičstva a vysoko si vážili to, čo sa nachádza i u od nás
45 II,49 | spoločenstvách.81 Pritom nejde o to, vziať na vedomie statické
46 II,50 | spôsob ohlasovať učenie. To všetko v presvedčení, že
47 II,51 | ukázal ako veľmi plodný, a to tak pre bratské vzťahy,
48 II,52 | týchto sesterských cirkví, a to s ohľadom na funkciu, ktorú
49 II,53 | Západom: predovšetkým je to jubileum z roku 1984, keď
50 II,53 | Benedikta za patróna Európy. To, že som postavil obidvoch
51 II,54 | legitímnej rôznorodosti. To som s dôrazom uviedol v
52 II,57 | tajomstvo božskej lásky. Nie je to azda už dôvodom na tradičný
53 II,59 | mohla nakoniec, ako som to už mohol vyhlásiť s vysokocteným
54 II,60 | snem vzdáva vďaky Bohu za to, že mnohí východní synovia
55 II,60 | a vyhlasuje, že všetko to duchovné, liturgické, zvykové
56 II,63 | bratského dialógu. A nielen to. Je pre nás aj povzbudením:
57 II,64 | jestvujú dôležité rozdiely, a to nielen historickej, sociologickej,
58 II,68 | podmienok a na upevnenie mieru. To všetko sa deje s úprimnou
59 II,69 | teologického oddelenia tejto Rady, to jest do komisie "Viera a
60 II,72 | 72. To platí predovšetkým pre európske
61 II,72 | Požehnal som ich s láskou. To isté významné gesto sa zopakovalo
62 II,72 | pravidelnosťou. Som hlboko vďačný za to, že ma radi prijali tak
63 II,74 | Vždy sa stretnú, keď ide o to, vzoprieť sa biede a núdzi
64 II,76 | modlitbe a v činnosti? Inak by to ani nemohlo byť. Neveríme
65 II,76 | jednotnejší v odmietaní násilia, a to násilia každého druhu, od
66 III,78 | oduševnenú prácu. Pritom ide aj o to, neukladať žiadne ďalšie
67 III,79 | viesť až k základu. Nie je to azda zákon evanjelia?~
68 III,80 | spoločným vlastníctvom. Aby sme to dosiahli a týmto spôsobom
69 III,80 | zahrnúť celý Boží ľud, a to rôznymi spôsobmi, formami
70 III,80 | pomazanie Duchom Svätým.134 Je to ten istý Duch, ktorý napomáha
71 III,81 | ktorou je vyjadrené, ako to odporučil aj pápež Ján XXIII.
72 III,83 | že dokázali prelievať za to aj vlastnú krv. Ale nezasluhuje
73 III,84 | zomierať pre vieru, dokazuje to, že cieľ možno dosiahnuť
74 III,84 | dokonalom spoločenstve svätých, to jest tých, ktorí sa po živote
75 III,84 | skúsenosť nám umožnila lepšie to pochopiť. Keď sa spoločenstvá
76 III,84 | spoločenstva, Boh urobí pre nich to, čo vykonal pre ich svätých.
77 III,87 | spoločenstvá majú vzájomne dať to, čo každé potrebuje, aby
78 III,87 | cety, ktorú chceme vykonať. To je ekumenická forma zákona,
79 III,87 | dorozumievaní a spoločnom delení. To ma núti ešte raz zopakovať: "
80 III,87 | ešte raz zopakovať: "Ide o to, vo všetkom dokazovať snahu,
81 III,88 | základného bohatstva. Ako to výstižne formuloval pápež
82 III,88 | spomienkami. Pokiaľ sme za to zodpovední, prosíme s mojím
83 III,89(148)| Confessing the one faith to God°s glory, 31, 2, Faith
84 III,91 | Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavili telo a krv, ale
85 III,91 | porov. Lk 22,31-32). Je to, akoby sa na pozadí ľudskej
86 III,91 | pôvod úplne v milosti; je to, akoby sa Majster osobitne
87 III,92 | som silný" (2Kor 12,9-10). To je zásadný charakteristický
88 III,94 | nevykonávať moc nad ľudom - ako to robia vodcovia národov a
89 III,94 | nezlučiteľnú s jednotou viery. Keď to okolnosti vyžadujú, hovorí
90 III,95 | 95. To všetko sa však musí uskutočňovať
91 III,95 | kresťanských spoločenstiev, to patrí, samozrejme, do oblasti
92 III,95 | veľmi dobre a potvrdil som to znova v tejto encyklike,
93 III,95 | i druhých sa môže javiť to, čo má byť služba, v celkom
94 III,97 | je Ježiš Kristus.~Nie je to azda služobný úrad toho
95 III,98 | zaťažuje ich svedectvo. To dobre pochopil už môj predchodca
96 Povzb,101 | vedomím, že cirkev je na to povolaná mocou Kristovej
97 Povzb,101 | povolaná mocou Kristovej vôle. To patrí biskupskej činnosti
98 Povzb,101 | veriacich, ako aj pastierov, a to podľa osobných schopností
99 Povzb,102 | ostatnými kresťanmi. Ako to dosiahnuť? V prvom rade
100 Povzb,102 | zaujať prvé miesto.~Ako to dosiahnuť? Vzdávaním vďaky,
101 Povzb,102 | uschopňuje nás prosiť Boha o to, čo potrebujeme.~Ako to
102 Povzb,102 | to, čo potrebujeme.~Ako to dosiahnuť? Nádejou na Ducha,
103 Povzb,102 | sa chceli spýtať, či je to všetko skutočne možné, znela
|