Obnova
kontaktov
52. Čo sa týka rímskej
cirkvi a ekumenického patriarchátu v Carihrade, pokračoval
už spomínaný proces vďaka vzájomnému
otvoreniu sa začatému pápežmi Jánom XXIII. a
Pavlom VI. na jednej strane a ekumenickým patriarchom Athenagorasom I. a
jeho nasledovníkmi na druhej strane. Dosiahnutá zmena má
svoj historický odraz v cirkevnom akte, ktorého uskutočnením
sa sňala spomienka na vzájomnú kliatbu "z pamäti a
zo života cirkvi",84 ktorá bola pred
deväťsto rokmi, roku 1054, symbolom schizmy medzi Rímom a
Carihradom: táto pre ekumenickú angažovanosť
taká významná historická cirkevná
udalosť sa udiala 7. decembra 1965 počas posledných dní
koncilu. Kocilové zhromaždenie sa tak uzavrelo týmto
spôsobom slávnostným aktom, ktorý bol
zároveň očistením historickej spomienky,
vzájomným odpustením a solidárnym
záväzkom hľadať spolupatričnosť.
Tomuto gestu
predchádzalo stretnutie Pavla VI. s patriarchom Athenagorasom 1.
januára 1964 v Jeruzaleme počas púte pápeža do
Svätej zeme. "Pri tejto príležitosti sa mohol
stretnúť s ortodoxným patriarchom Benediktom z Jeruzalema.
Následne mohol pápež Pavol vykonať návštevu
u patriarchu Athenagorasa vo Fanare (Carihrad) a v októbri toho
istého roku bol patriarcha slávnostne prijatý v
Ríme. Tieto stretnutia v modlitbe ukázali cestu, ktorou treba
ísť pri opätovnom zbližovaní cirkví
Východnu a Západu, ako aj pri opätovnom nastoľovaní
jednoty, ktorá bola medzi nimi v prvom tisícročí.
Keď mi bol
po smrti pápeža Pavla VI. a krátkom pontifikáte
pápeža Jána Pavla I. zverený úrad
rímskeho biskupa, považoval som za jednu z prvých
úloh svojej pápežskej služby obnoviť osobný
kontakt s ekumenickým patriarchom Dimitriom I., ktorý sa
medzitým stal patriarchom Carihradu. Počas mojej
návštevy vo Fanare 29. novembra 1979 sme mohli s patriarchom
dohodnúť teologický dialóg medzi katolíckou
cirkvou a všetkými ortodoxnými cirkvami, ktoré
sú v cirkevnoprávnom spoločenstve s katedrou v Carihrade.
Zdá sa mi dôležité v tejto súvislo dodať,
že vtedy sa už začali prípravy na zvolanie
budúceho koncilu otodoxných cirkví. Hľadanie ich
zhody je príspevkom k životu a oživeniu týchto
sesterských cirkví, a to s ohľadom na funkciu, ktorú
sú povolané plniť na ceste k jednote. Ekumenický
patriarcha mi chcel moju návštevu odplatiť a v decembri 1987
som mal potešenie prijať ho v Ríme s úprimnými
sympatiami a patriacou mu poctou. V rámci cirkevnej bratskosti si
musíme pripomenúť na už roky
zaužívaný zvyk prijať na sviatok svätých
Petra a Pavla v Ríme delegáciu ekumenického
patriarchátu a taktiež vysielať delegáciu Svätého
stolca na slávnosti na česť svätého Andreja vo
Fanare.
|