Vzťahy k starým cirkevným spoločenstvám Východu

62. Od Druhého vatikánskeho koncilu katolícka cirkev opäť obnovila - pravda, s rozdielmi čo do postupu a časového rozpätia - bratské vzťahy s tými starými cirkvami Východu, ktoré spochybnili dogmatické poučky vyslovené na konciloch v Efeze a Chalkedone. Všetky tieto cirkvi vyslali pozorovateľov na Druhý vatikánsky koncil; ich patriarchovia nás poctili svojou návštevou a rímsky biskup mohol s nimi rozprávať ako s bratmi, ktorí sa po dlhom čase znovu v radosti stretnú.

Obnovenie bratských vzťahov k starým cirkvám Východu, svedkov kresťanskej viery v často nepriateľských a tragických situáciách, je konkrétnym znamením, že napriek historickým, politickým, socilálnym a kultúrnym prekážkam nás Kristus navzájom zjednocuje. Práve čo sa týka kristologickej témy, mohli sme spolu s patriarchami niektorých z týchto cirkví deklarovať našu spoločnú vieru v Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka. Blahej pamäti pápež Pavol VI. podpísal v tomto zmysle deklaráciu s Jeho svätosťou Shenoudom III., kopticko-ortodoxným pápežom a patriarchom,¹⁰³ a so sýrsko-ortodoxným patriarchom Antiochie Jeho svätosťou Jakubom III.¹⁰⁴ I sám som mohol potvrdiť tento kristologický súhlas a vyvodiť z toho dôsledky: pre vývoj dialógu s pápežom Shenoudom¹⁰⁵ a pre pastoračnú spoluprácu so sýrskym patriarchom Antiochie Marom Ignatiom Zakkom I. Iwasom.¹⁰⁶ Spolu so ctihodným patriarchom cirkvi Etiópie Abunom Paulosom, ktorý ma navštívil v Ríme 11. júna 1993, sme zdôraznili hlboké spoločenstvo, ktoré zotrváva medzi oboma našimi cirkvami: "Vyznávame spoločne vieru, ktorú sme prijali od apoštolov, tie isté sviatosti a zastávame ten istý úrad, zakotvený v apoštolskej následnosti (...). Dnes môžeme skutočne tvrdiť, že máme tú istú vieru v Krista, potom čo bola po dlhú dobu príčinou rozkolu medzi nami."¹⁰⁷

Nedávno ma Pán obdaroval veľkou radosťou, že som mohol podpísať spoločné kristologické vyhlásenie s asýrskym patriarchom Východu Jeho svätosťou Marom Dinkhom IV., ktorý ma pri tejto príležitosti navštívil v Ríme v novembri 1994. Pri zohľadnení odlišných teologických formulácií sme takto mohli spoločne vyznať pravú vieru v Krista.¹⁰⁸ Svoju radosť z toho všetkého by som chcel vyjadriť slovami blahoslavenej Panny: "Velebí moja duša Pána" (Lk 1,46).