72.
To platí
predovšetkým pre európske krajiny, kde tieto rozkoly
vznikli, ale i pre severnú Ameriku. V tejto súvislosti bez toho,
aby sme zmenšovali význam ostatných, si zaslúžia
zvláštnu pozornosť tie, ktoré ma viedli na
európskom kontinente dvakrát do Nemecka: v novembri 1980 a v apríli
1987; návšteva v Zjednotenom královstve (Anglicko,
Škótsko a Wales) v máji-júni 1982; vo
Švajčiarsku v júni 1984; a v škandinávskych a
severných krajinách (Fínsko, Švédsko,
Nórsko, Dánsko a Island), kam som zašiel v júni 1989.
S radosťou a vo vzájomnej úcte, v kresťanskej
solidarite som stretol mnohých a mnohých bratov a sestry,
ktorí sú zapojení do hľadania vernosti evanjeliu.
Toto všetko zistiť bolo pre mňa prameňom veľkého
povzbudenia. Zažili sme prítomnosť Pána medzi nami.
V tejto
súvislosti by som chcel spomenúť určitý postoj,
poznačený bratskou láskou a preniknutý hlbokou
jasnosťou viery, ktorý som zažil s veľkým
dojatím. Vzťahuje sa na slávenie eucharistie, ktorému
som predsedal počas mojej cesty v severných a
škandinávskych krajinách vo Fínsku a
Švédsku. Pri prijímaní sa luteránski biskupi
priblížili k celebrantovi. Chceli týmto
jednoznačným gestom prejaviť svoje túžobné
želanie po dosiahnutí toho okamihu, v ktorom my, katolíci i
luteráni, budeme môcť mať účasť na tej
istej Eucharistii, a chceli tiež prijať požehnanie celebranta.
Požehnal som ich s láskou. To isté významné
gesto sa zopakovalo aj počas omše v Ríme, ktorú som
slávil 6. októbra 1991 pri príležitosti 600.
výročia svätorečenia sv. Brigity na Námestí
Farnese. S podobnými pocitmi som sa stretol i na druhej strane Atlantiku
v septembri 1984 v Kanade a najmä v septembri 1987 v Spojených
štátoch, kde konštatujeme veľkú ekumenickú
otvorenosť. Ako príklad treba spomenúť ekumenické
stretnutie v Columbii (Južná Karolína) 11. septembra 1987.
Dôležitá je aj skutočnosť, že tieto stretnutia
medzi bratmi "z čias refomácie" a pápežom sa
uskutočňujú s určitou pravidelnosťou. Som hlboko
vďačný za to, že ma radi prijali tak zodpovední
predstavení rôznych spoločenstiev, ako i
spoločenstvá ako celok. Z tohto hľadiska považujem za
nanajvýš dôležitú ekumenickú
bohoslužbu, ktorá sa konala v Columbii na tému rodina.
|