9.
Ježiš
sám sa v hodine svojho utrpenia modlil, aby "všetci boli
jedno" (Jn 17,21). Táto jednota, ktorú Pán
daroval svojej cirkvi a v ktorej chce objať všetkých, nie je
niečím vedľajším, ale samotným stredobodom
jeho činnosti. Nemožno ju stavať na úroveň
druhoradého prívlastku spoločenstva jeho
učeníkov. Patrí viac-menej k vlastnej podstate tohto
spoločenstva. Boh chce cirkev, pretože chce jednotu a v jednote sa
plne prejavuje hĺbka jeho agapé.
Táto
jednota, daná Duchom Svätým, nespočíva len v
zhromažďovaní sa osôb, ktoré sa
sčítavajú čo do počtu. Je to jednota
utváraná putami vierovyznania, sviatostí, hierarchického
vedenia a spoločenstva.10 Veriaci sú jedno,
pretože v Duchu sú v spoločenstve Syna a v ňom sa
nachádzajú v jeho spoločenstve s Otcom: Veď my
máme spoločenstvo s Otcom a s jeho synom Ježišom
Kristom" (1Jn 1,3). Pre katolícku cirkev teda
spoločenstvo kresťanov nie je nič iné ako prejav milosti,
ktorou ich Boh robí účastníkmi svojho
vlastného spoločenstva a tým je jeho večný
život. Kristove slová "aby všetci boli jedno"
sú teda modlitbou k Otcovi, aby sa jeho plán plne
uskutočnil, aby sa všetkým stalo známe, "aký
je plán tajomstva od vekov skrytého v Bohu, ktorý
všetko stvoril" (Ef 3,9). Veriť v Krista znamená
chcieť jednotu; chcieť jednotu znamená chcieť cirkev;
chcieť cirkev znamená chcieť spoločenstvo milosti,
ktoré od večnosti zodpovedá Otcovmu plánu. To je teda
význam Kristovej modlitby: "Ut unum sint."
|