12.
Tá istá
konštitúcia podrobne objasňuje "prvky posvätenia a
pravdy", ktoré sa v rôznej miere nachádzajú a
pôsobia za viditeľnými hranicami katolíckej cirkvi:
"Mnohí totiž majú v úcte Sväté
písmo ako smernicu viery a života a prejavujú
úprimnú náboženskú horlivosť, s
láskou veria v Boha, Otca všemohúceho, i v Krista,
Božieho Syna a Spasiteľa, prijímajú znamenie krstu,
ktorý ich spája s Kristom; dokonca uznávajú a
prijímajú aj iné sviatosti vo svojich vlastných
cirkvách a cirkevných spoločenstvách. Niektoré
z nich majú zriadený aj episkopát, slávia
svätú Eucharistiu a uctievajú panenskú
Bohorodičku. K tomu pristupuje spoločenstvo v modlitbe a iných
duchovných dobrodeniach; dokonca i pravé spojenie v Duchu
Svätom, pretože on svojou posväcujúcou silou, svojimi
darmi a milosťami pôsobí tiež v nich a niektorých
posilnil až na preliatie krvi. Tak Duch vzbudzuje túžbu a
úsilie vo všetkých Kristových učeníkoch,
aby sa pokojne, spôsobom Kristom ustanoveným zjednotili v jednom
stáde pod jedným pastierom."15
Vo vzťahu k
ortodoxným cirkvám koncilový dekrét o ekumenizme
vyhlásil osobitne, že "slávením Pánovej
Eucharistie v týchto jednotlivých cirkvách buduje sa a
vzrastá Božia cirkev".16 To všetko
uznávať je požiadavkou pravdy.
|