22.
Keď sa
kresťania spoločne modlia, javí sa cieľ jednoty akosi
bližšie. Zdá sa, akoby sa dlhé dejiny kresťanstva,
charakterizované mnohonásobnými rozštiepeniami, zase
zbližovali a smerovali k prameňu svojej jednoty, ktorým je
Ježiš Kristus. On "je ten istý včera i dnes a
naveky" (Hebr 13,8). V spoločenstve modlitby je Kristus ozaj
prítomný; modlí sa "v nás", "s
nami" a "za nás". Vedie našu modlitbu v Duchu
Utešiteľovi, ktorého prisľúbil a daroval svojej
cirkvi už vo večeradle v Jeruzaleme, keď ju v jej pôvodnej
jednote založil.
Priorita na
ekumenickej ceste k jednote patrí nepochybne spoločnej modlitbe,
spojeniu v modlitbe všetkých tých, ktorí sa zomkli
okolo samotného Krista. Keď sa kresťania bez ohľadu na
svoju rozdelenosť dokážu stále viac zjednocovať v
spoločnej modlitbe okolo Krista, vzrastie aj ich povedomie, že to,
čo ich rozdeľuje, je nepatrné v porovnaní s tým,
čo ich spája. Keď sa budú stále
častejšie a horlivejšie stretávať pred Kristom v
modlitbe, nadobudnutú odvahu, aby sa dokázali postaviť proti
celej bolestnej ľudskej realite rozštiepenosti, a ocitnú sa
spoločne v cirkevnom spoločenstve, ktoré Kristus napriek
všetkým ľudským slabostiam a obmedzeniam
neustále v Duchu Svätom buduje.
|