Chapter,  Paragraph

 1  I,1   |         povedal:~- „Nebojte sa, ja som anjel mieru. Modlite
 2  I,2   | privolávať mier na svoju vlasť. Ja som anjel strážny, anjel
 3 II,1   |       Panna Mária: „Nebojte sa, ja vám nič neurobím.”~ Lucia: „
 4 II,1   |   siedme.”~ LUCIA: „A prídem aj ja tiež do neba?”~ PANNA MÁRIA: „
 5 II,2   |       trónu.”~ LUCIA: „Zostanem ja sama?”~ PANNA MÁRIA: „Nie,
 6 II,2   |        mnoho? Nestrácaj odvahu! Ja ťa nikdy neopustím. Moje
 7 II,2   |         ktoré stúpalo k nebu, a ja som sa cítila v tej časti
 8 II,3   |     zmyslu posledných slov. Ale ja verím, že Panna Mária mienila
 9 II (15)|         celý deň vo väzení. Ale ja si spomínam, že to bolo
10 II,6   |         úcte postavili kaplnku. Ja som Pani Posvätného ruženca.
11 II (22)|        neprajem nič.”~  Lucia: „Ja už taktiež nič iného nechcem.”~
12 III,1  |    Svätého otca?“~ - „Nie.“~ - „Ja neviem ako sa to stalo,
13 III,1  |         neviem ako sa to stalo, ja som videla Svätého Otca
14 III,1  |    kňazov bude zabitých! Pozri, ja odchádzam do neba a ty,
15 III,2  |         ešte viac hriešnikov. A ja som súhlasila. Povedala
16 III,2  |        a tam budem veľa trpieť. Ja mám trpieť za obrátenie
17 III,7  |         sa sestra Godinho. ~‘To ja viem, to ja viem. Byť čistý
18 III,7  |       Godinho. ~‘To ja viem, to ja viem. Byť čistý na tele
19 III,7  |     zjaví, ale nie mne, pretože ja určite zomriem, ako mi povedala…“. (
20 IV,1   |       ani návštevy a ani listy. Ja sám jej však písomne oznamujem
21  2,2   |        postavená. ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~„Ja ťa nikdy ~neopustím. Moje~