Dvojaké príbuzenstvo duší dnešného sveta

Po týchto apokalyptických tvrdeniach bude nutná poznámka: Dnešný svet sa zrejme delí na dvojaké duchovné príbuzenstvo. Jedno príbuzenstvo ľudstvo vidí zapletené v bludoch a v zločinoch, ktoré majú svoj pôvod v humanizme, v renesancii a v protestantskej pseudoreformácii náboženského  a kultúrneho smeru. Následkom  racionalizmu a osvietenstva sa tieto  bludy  len zhoršovali a viedli v konečnom dôsledku v politickej oblasti k Francúzskej revolúcii. S utopickým socializmom a takzvaným vedeckým socializmom prišlo v 19. storočí k výmene a to z politického na spoločenský a hospodársky predmet. Príchod komunizmu do Ruska priniesol so sebou konečne prvý masový presun všetkých tých nahromadených výmyslov na pôdu skutočnosti a tak povstala svetová ríša komunizmu. Súčasne na Západe prišlo k veľkému úpadku mravov a to hneď po druhej svetovej vojne.

Pre všetky duše, národy a vrstvy spoločnosti všetkých krajín, vyznačuje sa posolstvo Fatimy predovšetkým dôslednou zhodou s katolíckym učením a ozajstnou skutočnosťou.

Okrem toho je tu druhé príbuzenstvo duší, pre ktoré problémy tohoto sveta a bezbožnosť, alebo nemravnosť sú málo, alebo vôbec nie sú dávané do hromady (možno z nedostatku rozumového poznania). Ide iba o nedorozumenia, ktoré môžu byť prekážkou dobrého šírenia znalosti pravdy. Tieto nedorozumenia vedú nakoniec k hospodárskemu nedostatku.

Sú vraj dielom hladu a mali by prestať existovať ak prestane hlad.

Kríza ľudstva má byť prekonaná vedou a technikou. Tak katastrofy ako i nebezpečia, s ktorými sa stretávame, nie sú chápané pod zorným uhlom viny, lebo veci a myšlienky v tomto zmysle sú úplne vzdialené nejakému univerzálnemu trestu. Predovšetkým je treba zvážiť, že sa toto duchovné príbuzenstvo s komunizmom v žiadnom prípade nejaví ako niečo zlé. Skôr si ľudia myslia, že s ním môžu spolupracovať a tým zabrániť prenasledovaniu. Krátke vysvetlenie obidvoch duševných príbuzenstiev poukazuje na celkový obraz trochu schématicky. Chýba tu však zmysel pre jednotlivosť. V tejto miere rozdielnych prúdov, v ktorej sa  rozličné prúdy blížia obidvom pólom, sa stáva posolstvo Fatimy stále  zrozumiteľnejším, respektíve nezrozumiteľným. Týmto spôsobom sa stáva Fatima  rázcestím nášho času.

S výnimkou dosial utajovanej časti zjavení boli modlitby, napomenutia a proroctvá (aj keď ide o čisto osobné zjavenia ...) v každom prípade zverejnené a vo veľkej miere aj potvrdené. Skeptikom môžeme len povedať: „Qui vivra, verra.“ Kto sa dožije, uvidí.“