Úvod

V knihách o fatimských zjaveniach nachádzame popis zjavení a rozhovorov našej Panny Márie s vizionármi uprostred sledu udalostí, ku ktorým patria miestne účinky vyvolané týmito zjaveniami, vypočúvanie vizionárov a svedkov, ako aj mimoriadne uzdravenia a obrátenia. Sú  podávané výhradne jednotlivosťou duchovného vzrastu privilégovaných detí a početnými inými s tým súvisiacimi prípadmi.

To všetko je úplne zrozumiteľné. Avšak po prečítaní týchto kníh mnohí zatúžia po textu, ktorý by im dal možnosť, aby sa zvláštnym spôsobom obrátili k pôvodnému obsahu zjavení a tak prenikli hlbšie do zmyslu posolstva, ktoré Matka Božia priniesla ľuďom, aby sa mohli riadiť jej pokynmi.

Aby sme uspokojili tento všeobecný záujem, pokúsili sme sa zostaviť príbeh, ktorý sa výlučne obmedzuje  na to, čo sa odohralo medzi Pannou Máriou a anjelom portugalska a vizionármi. Všetky ostatné povznášajúce, alebo len malebné fakty spojené s príbehom Fatimy sme odložili stranou, aby sme tak všetku pozornosť sústredili výlučne na to najpodstatnejšie.

Po záznamoch o zjaveniach anjela v roku 1916 a Panny Márie v roku 1917 nasledujú súkromné zjavenia jednotlivým vizionárom (hlavne sestre Lucii). Pretože  dopĺňajú  zjavenia v doline Iria, nesmú  tu prirodzene chýbať.

Pri prvom vydaní tejto práce sme sa opierali o dve veľmi známe diela, ktoré by sme chceli doporučiť čitateľom, ktorí si prajú poznať celu históriu Fatimy. Ide o dielo severoamerického katolíckeho spisovateľa Williama Thomasa Walsha „Our Lady of Fatima,“ ktoré vyšlo v Brazílii v portugalštine pod názvom „Nossa Senhora de Fatima.“ Iné dielo pochádza z pera P. João de Marchi I.M.C. pod titulom: „Era uma Senhora mais brilhante que o sol…“

Otec de Marchi  strávil vo Fatime tri roky. Tam sa zhováral s najdôležitejšími svedkami udalostí, ktorých výpovede starostlivo zapisoval. Mal rozhovor aj so sestrou Luciou, pričom nahliadol aj do jej rukopisných záznamov o ktorých budeme neskôr hovoriť. William Thomas Walsh začal s výskumom  v roku 1946 v Portugalsku, kde sa zhováral aj osobne so sestrou Luciou. Pri písaní jeho knihy sa opiera predovšetkým o štvoricu jeho spracovaných spomienok.  Diela de Marchiho a Walsha sú veľmi spoľahlivé a obidve sa v podstate zhodujú. Aby sme však mali istotu, urobili sme porovnanie i s druhými autormi, ktorí doplňajú ďalšie udalosti a niektoré podrobnosti bližšie vysvetlujú. Boli  náležite vsunuté na príslušných miestach.

Žiaľ, nemali sme možnosť priameho prístupu k vierohodnejším prameňom, totiž k vlastnoručným zápiskom sestry Lucie. Až na niekoľko malých fragmentov, ktoré sa nachádzajú v spisoch autorov, do ktorých oni sami mohli nahliadnuť, neboli záznamy až do roku 1973 uverejnené.

Keď bola po prvé k 50. výročiu zjavenia táto práca predložená k uverejneniu, vyjadrili sme celej zjednotenej duchovnej rodine o mesačníku „Catolicismo“ nádej, že budú tieto vzácne záznamy neskrátene vydané k povzbudeniu všetkých ctiteľov Panny Márie Fatimskej.

S radosťou môžeme teraz konštatovať, že toto zbožné prianie bolo splnené, lebo v roku 1973 boli od P. Dr. Antonia Marie Martinsa S.J. (pozri zoznam prameňov) „Spomienky a dopisy sestry Lucie“ vydané. Toto nanajvýš starostlivo upravené vydanie prináša na proti sebe ležiacich stránkach kopírovaný text rukopisu sestry Lucie, ako aj telegrafický zaznamenaný text s príslušnými prekladmi do francúzštiny a angličtiny.

Napriek tomu by sme chceli vysloviť prianie, aby mohlo vyjsť súborné kritické vydanie, povedľa už uverejnených spomienok, listov a nespočetných výsluchov, ktorým bola sestra Lucia¹ podrobená, ako aj rozličné časti kanonického procesu² a i odhalená zmena listu. ³ Dôležitosť prislúchajúca tejto téme Fatima vysvetluje tým veľké záslužné úsilie.

Písomné záznamy sestry Lucie boli bežne uvedené ako Memoáre I, II, III a IV.

Prvá správa zaznamenaná v obyčajnom linkovanom zošite obsahuje osobné vzpomienky, týkajúce sa životopisu Hyacinty. Keď 12. septembra 1935 boli exhumované pozostatky malej fatimskej vizionárky, ktorá zomrela r. 1920, bolo s úžasom zistené, že jej tvár zostala neporušená. Biskup z Leirie Mons. José Alves Correira  da Silva poslal teda sestre Lucii fotografiu, spravenej pri tejto príležitosti. Vo svojom ďakovnom liste na to sestra Lucia podala správu o cnostiach svojej sesternice. Vrchný pastier ju na to požiadal, aby napísala všetko, čo vedela o živote Hyacinty. A tak vznikol prvý rukopis asi okolo Vianoc 1935.

V apríli 1937 upovedomil Páter Ayres da Fonseca biskupa z Leirie, že v prvej správe sestry Lucie sú poznámky na zaujímavé fakty týkajúce sa fatimských zjavení, ktoré boli doteraz úplne nepoznané. Na príkaz biskupa José Alves Correia da Silva, tam sestra Lucia medzi 7 a 21 novembrom toho roku napísala celý svoj životopis. V tomto druhom dopise rozpráva tiež v krátkych  črtách o zjaveniach Matky Božej a po prvý krát sa zmienila verejne o zjaveniach anjela. Z rôznych dôvodov doposiaľ o tom mlčala. Bolo to na náležitú radu miestneho kňaza z Olival Faustino José Jaconto Ferreiry, ktorému o zjaveniach povedala. Túto radu neskôr ešte posilnil biskup z Leirie. Na druhej strane kritika a posmech k danej správe o prvých zjaveniach anjela na jar 1915 ako aj prísne pokyny jej matky, viedli k tomu, že o tejto téme sa vyjadrovala len s najväčšou opatrnosťou a diskrétnosťou. Mimochodom aj v Memoároch je vždy nápadné, že sestra Lucia veľmi nerada hovorí o sebe a taktiež o zjaveniach. V roku 1941 biskup z Leirie navrhol vizionárke, aby k novému vydaniu knihy o Hyacinte, ktorú chcel dať kanonik Galamba de Oliveira do tlače napísala všetko, čo si zapamätala zo života svojej sesternice. „Tento návrh“ píše sestra Lucia, „ma zasiahol do hĺbky  duše ako lúč svetla, pretože som vedela, že nadišiel čas, aby boli obidve prvé časti tajomstva odhalené.“ (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 444) A teraz začala sestra Lucia písať svoj tretí rukopis, v ktorom odkrýva tej dobe známe časti Fatimských tajomstiev. Nato nasleduje správa o dojme, ktorý zanechal toto zjavenie na duchu Hyacinty. Správa má dátum 31. august 1941.

Týmito odhaleniami prekvapený kanonik Galamba de Oliveira prišiel k záveru, že sestra Lucia v doterajších preukázaných materiáloch ešte všetko nepovedala a preto nútil biskupa z Leirie, aby jej prikázal podať o zjaveniach úplnú správu: „prikážte jej Pán biskup, [...] aby napísala VŠETKO, myslím tým naozaj VŠETKO. Inak bude musieť byť dlho v očistci lebo veľa zamlčala.“ Sestra Lucia sa ospravedlňovala a poukazovala na to, že vraj vždy tak jednala len z poslušnosti. Kanonik Galamba sa však odvolával na to, že jej to vraj mal prikázať biskup: „VŠETKO povedať, VŠETKO; nemala by nič zamlčať.“ (Zdá sa, že tým myslel tretie zjavenie.)  Biskup opatrne naznačil, že do takejto veci nemieni zasahovať: „Niečo také neprikážem. Keď ide o tajomstvá, nebudem sa do toho miešať.“ A tak len jednoducho Vizionárke prikázal, aby úplne vyrozprávala zjavenie. (Porov. Memórias IV, str. 314-316 - Uvedené pozn. od samej sestry Lucie) Potom nasledovalo napísanie štvrtého rukopisu, ktorý má dátum 8. decembra 1941. V ňom sestra Lucia po prvý krát systematicky a v poradí podáva správu o zjaveniach a ku koncu vysvetľuje, že z toho čo si ešte mohla uchovať v pamäti nič vedome nevynechala. Ide vraj o tretiu časť tajomstva, ku ktorému ešte doposiaľ žiadny príkaz nedostala. (Porov. Memórias IV, str. 352)

V júni 1943 ochorela sestra Lucia na zápal pohrudnice, ktorá pretrvávala mesiace. Obdobie predbežného zlepšenia a recidíva, ktoré sa ešte zhoršovali vzhľadom reakcie vyvolané liekom sa striedali jedna za druhou. Pretože sa muselo zo všetkým počítať, poprosil biskup z Leirie v strede septembra po dlhom váhaní vizionárku o spísanie tretej časti tajomstva. Išlo o prosbu k Lucií, v žiadnom prípade nie o príkaz.

Vizionárka sa ocitla v istom zmätení, lebo nepocítila vnútorne ani najmenšiu túžbu milosti k odvahe. V strede októbra jej potom dal biskup výslovný príkaz o ktorý ho sama žiadala, aby mohla napísať tretie tajomstvo. Vizionárka totiž nebola v stave prekonať skľúčujúci pocit strachu.

            Apoštolský administrátor z Tuy a arcibiskup z Valladolid Antonio Garcia, ktorý bol zvolaný k rade, jej odporučil svoje ťažkosti predložiť Dom Jóse. Avšak jeho dopis odoslaný v prvej polovici decembra bol zadržaný hlavnou predstavenou a tým zastihol sestru Luciu až v polovici nasledujúceho mesiaca.

            Medzitým Matka Božia rozptýlila všetky jej pochybnosti tým, že sa jej zjavila 2. januára 1944 v nemocnici v dome Dorotiek z Tuy a prikázala jej vyprosené zapísať. Vizionárka sa dala na nasledujúci deň okamžite do práce. (Porov. P. Joaquim Maria Alonso, La verdad sobre el secreto de Fátima, str. 29-36; Kanonikus Sebastião Martins dos Reis, O Milagre do Sole o Segredo de Fátima, str. 121; P. António Maria Martins S. J., Novos documentos de Fátima, str. XXVf, poznámka pod čiarkou 23)

V prvej verzii tohto diela sme sa snažili opierajúc sa o bibliografické pramene s čo najväčšou presnosťou napísať všetko čo nasledovalo po zjaveniach. Bolo tam veľa nejednotnosti aj u tých najlepších autorov, ale mnohé pochybnosti mohli byť odstránené po uverejnení rukopisu sestry Lucie. Niektoré však pretrvávajú až po dnes. Podľa toho by bolo potrebné požiadať o radu samotnú vizionárku, ako predtým, aby odstránila čo možno všetky doterajšie pochybnosti.

Aby sme uspokojili želanie čitateľov po väčšej autenticite, vzhľadom k obsahu fatimského posolstva, znovu sme prepracovali predchádzajúce vydanie s pomocou uverejneného rukopisu sestry Lucie. V dialógoch sú zahrnuté vlastné slová sestry Lucie.

Napokon je treba zdôrazniť, že vzhľadom k predchádzajúcemu vydaniu neboli nutné žiadne podstatné zmeny. Nami vybraní autori preukázali vo všeobecnosti, že boli verní originálnemu textu.      

Ak teraz predkladáme túto prácu verejnosti, konáme tak s nadšením a prianím, aby posolstvo Našej milej Panny z Fatimy bolo stále viacej poznávané, milované a rešpektované.