Tretie zjavenie anjela

Tretie zjavenie anjela sa udialo na konci leta alebo na začiatku jesene 1916 znovu na pahorku  Cabeço. Sestra Lucia popisuje  toto zjavenie nasledovne:

„Keď sme tam prišli, začali sme hneď klačiac a s tvárou na zemi opakovať anjelovu modlitbu: ‘Môj Bože, verím v Teba, vzývam Teba, dúfam v Teba, milujem Ťa… atď.’ Neviem koľko krát sme  modlitbu opakovali, keď sme nad sebou uvideli neznáme žiarivé svetlo. Vstali sme, aby sme videli, čo sa to stalo a zbadali sme anjela, ktorý vo svojej ľavici držal kalich a nad ktorým sa vznášala hostia, z ktorej kvapkalo do kalicha niekoľko kvapiek krvi. Nechal kalich a hostiu vznášať sa vo vzduchu, vrhol sa na zem vedľa nás a opakoval trikrát modlitbu:

-‚Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý v najhlbšej úcte Ťa vzývam a obetujem Ti najdrahšie Telo, Krv, Dušu a Božstvo Ježiša Krista, ktorý je prítomný vo všetkých svätostánkoch, na zmierenie za všetky urážky, zneuctenie a ľahostajnosť, ktorou je On urážaný. A skrze nekonečné zásluhy Jeho Najsvätejšieho Srdca a Nepoškvrneného Srdca Márie Ťa prosím za obrátenie úbohých hriešnikov.‘

Hneď na to povstal, vzal znovu kalich a hostiu do ruky, podal mi hostiu, obsah kalicha dal vypiť Hyacinte a Františkovi a pritom  súčasne povedal:

-‚Jedzte a pite Telo a Krv Ježiša Krista, ktorý je od nevďačných ľudí tak strašne urážaný. Uzmierujte ich previnenia a utešujte svojho Boha.‘

Vrhol sa znovu na zem a opakoval spolu s nami trikrát tú istú modlitbu: ‚Najsvätejšia Trojica … atď.‘ a zmizol.

Povzbudení touto nadprirodzenou mocou, ktorá nás obklopovala, napodobnili sme anjela vo všetkom, to znamená, vrhli sme sa na zem a opakovali sme modlitby, ktoré predniesol. Moc Božej prítomnosti bola tak silná, že nás takmer celkom pohltila a zničila. Zdalo sa nám dokonca, že nás zbavila podľa potreby telesných zmyslov. V tých dňoch sme vykonávali svoje hmotné činy z popudu tej istej nadprirodzenej bytosti, ktorá nás k tomu prinútila. Pociťovali sme veľký pokoj a šťastie, ale len preto, že naše duše boli hlboko sústredené na Boha. Telesná únava, ktorá nás premohla bola rovnako veľmi velká.

 Neviem prečo, ale  zjavenie Panny Márie malo úplne iné účinky na nás. Tá istá hlboká radosť, ten istý mier, také isté šťastie, ale miesto telesnej únavy sme pociťovali nesmiernu životaschopnosť, miesto zničenia v Božej prítomnosti jasot a radosť, namiesto tažkostí v rozprávaní určité nadšenie v nadobudnutej  výrečnosti. Ale napriek týmto pocitom, cítila som vnuknutie  mlčať, predovšetkým o niektorých veciach sa mi vôbec nechcelo hovoriť. Pri výsluchoch som vnímala vnútorné vnuknutie, ktoré mi napovedalo správne odpovede, takže som sa nemusela  vychylovať od pravdy a ľudia sa tak nedozvedeli, čo malo vtedy zostať utajené.“

(Porov. Memórias II, str. 118; IV, str. 322-326; De Marchi, str. 54-55; Walsh, str. 43-44; Ayres da Fonseca, str. 122-123; Galamba de Oliveira, str. 58-59)

Zjaveniam anjela v roku 1916 predchádzali tri iné zjavenia medzi aprílom a októbrom 1915, pri ktorých Lucia a traja iní pastierikovia Maria Rosa Matias, Teresa Matias a Maria Justino, rovnako na kopci Cabeço nad lesom údolia, „videli akýsi oblak, belší než sneh, do určitej miery priehľadný, ktorý mal ľudskú podobu.“ Bola to „postava ako socha zo snehu, ktorú slnečné lúče robili priehľadnou.“ Tento popis pochádza od samotnej Lucie.