Šieste a posledné zjavenie: 13. októbra 1917

Ako predtým zbadali deti odraz svetla a nato Našu Pannu Máriu nad dubom.

LUCIA: „Čo si prajete odo mňa?”

PANNA MÁRIA: „Chcela by som ti povedať, aby ste k mojej úcte postavili kaplnku. Ja som Pani Posvätného ruženca. Naďalej sa modlite denne ruženec. Vojna sa chýli ku koncu a vojaci sa budú už čoskoro vracať domov.”

LUCIA: „Rada by som Vás poprosila o veľa vecí. Či by ste uzdravila niekoľko chorých a obrátila niekoľko hriešnikov…”

PANNA MÁRIA: „Niektorých áno, iných nie. ²¹ Oni sa musia polepšiť a prosiť za odpustenie svojich hriechov.” Zosmutnela a povedala: „Neurážajte už Boha, Pána, ktorý už bol tak veľmi urážaný.” ²²

Potom Matka Božia rozprestrela svoje ruky a zaleskla sa v slnku. Zatiaľ čo sa vznášala, dopadol odraz jej vlastného svetla na slnko. V tom okamžiku zvolala Lucia: „Pozrite na slnko!”

Matka Božia sa práve strácala v nekonečnej diaľke oblohy, keď sa pred očami vizionárov rozprestreli po sebe idúce tri obrazy. Prvý z nich znázorňoval radostné tajomstvá svätého ruženca, ďalšie tajomstvá bolestné a nakoniec slávnostné; (iba Lucia videla všetky tri obrazy, František a Hyacinta videli len prvý).

Vedľa slnka sa ukázali svätý Jozef s Ježiškom a Naša milá Panna Ružencová. Bola to Svätá rodina. Panna Mária bola oblečená v bielom a mala na sebe modrý plášť. Tiež Svätý Jozef bol celý v bielom a Ježiško v svetločervenom. Svätý Jozef požehnal dav ľudí, pričom urobil trikrát krížik. Ježiško urobil to isté.

Potom nasledovala vízia Panny Márie Sedembolestnej a nášho Pána Ježiša Krista ako muža bolesti na ceste na Kalváriu. Náš Pán žehnal ľud, pričom urobil znak kríža. Matka Božia nemala v hrudi žiadny meč. Lucia videla len hornú časť tela Nášho Pána Ježiša Krista.

Ku koncu sa zjavila v slávnostnom videní Panna Mária Karmelská, korunovaná ako Kráľovná neba a zeme. V náručí niesla Ježiška. Zatiaľ čo sa tieto scény odohrávali pred zrakmi vizionárov, uvidelo veľké množstvo, päťdesiat až sedemdesiat tisíc divákov slnečný zázrak.

Behom celého zjavenia pršalo. Avšak keď skončil rozhovor medzi Luciou a Pannou Máriou, vzniesla sa Svätá Panna a Lucia zvolala: „Pozrite na slnko!“ – Mraky sa zrazu rozostúpili a mohlo byť vidieť slnko ako obrovskú striebornú guľu. Slnko žiarilo tak silne ako nikdy predtým a predsa neoslňovalo. To trvalo len okamžik, potom začala ohnivá guľa „tancovať“. Ako obrovské ohnivé koleso točilo sa slnko veľkou rýchlosťou. Potom sa na nejakú chvíľu zastavilo, aby sa potom opäť závratnou rýchlosťou roztočilo. Neskôr sa jeho okraj šarlátovo sfarbil a kĺzalo sa po nebi ako výr, ktorý šíril ohnivé jazyky. Toto svetlo sa zrkadlilo na zemi, na stromoch, na kríkoch, áno i na ľudských tvárach  a ich šatách v lesknúcich sa odtieňoch a opäť v rozličných farbách.

Po trojakom predvedení tohoto zázraku sa zdalo, že sa slnečná guľa zachvela, zatriasla a  nakoniec sa rútila kľukatým letom na ustrašené množstvo ľudí. To všetko trvalo asi desať minút. Nakoniec sa slnko kľukato vracalo späť ku svojmu vychádzajúcemu bodu a zdalo sa znovu kľudné a žiariace rovnakým leskom ako po všetky dni.

Cyklus zjavenia bol teraz ukončený. Mnohí ľudia s úžasom zistili, že ich šaty, dažďom premočené, náhle uschli.

Slnečný zázrak bol pozorovaný mnohými svedkami, ktorí sa nachádzali nielen na samom mieste zjavenia, ale dokonca vzdialený až 40 kilometrov. (Porov. Memórias II, str. 162; IV, str. 348 a 350; De Marchi, str. 165-166, Walsh, str. 129-131; Ayres da Fonseca, str. 91-93; Galamba de Oliveira, str. 95-97)