O kresťanských cnostiach

„Milá krstná, neviaž sa na prepych; utekaj pred bohatstvom!

Buď spriatelená s chudobou a s mlčaním.

Buď plná lásky aj k zlým.

Nehovor o nikom škaredo a utekaj pred tými, ktorí vedú zlé reči.

Maj veľa trpezlivosti, lebo trpezlivosť nás vedie do neba.

Umrtvovanie a obeť nachádzajú veľkého zaľúbenia u Nášho Pána.

Spoveď je sviatosť milosrdenstva. Preto máme pristupovať ku spovedi s dôverou a

s radosťou. Bez spovedi nie je žiadne vykúpenie.

Matka Božia chce viacej panenských duší, ktoré sa jej zaviažu sľubom cudnosti.

Byť rehoľnou sestrou znamená byť čistou na tele i na duši.

‘Vieš, čo znamená byť čistý?‘ – opýtala sa sestra Godinho.  

‘To ja viem, to ja viem. Byť čistý na tele znamená byť cudný a byť čistý na duši znamená nepáchať žiadne hriechy. Nepozerať na to, na čo sa pozerať nemá, nekradnúť, nikdy neklamať, vždy hovoriť pravdu aj keď je to ťažké …‘ .

Kto neplní sľuby, ktoré dal Panne Márie, nebude mať nikdy šťastie vo svojich záležitostiach.

            ‘Lekárom chýba svetlo, aby správne liečili chorých, pretože nemilujú Pána Boha.’

            ‘Ktože ťa naučil toľkým veciam?’, spýtala sa sestra Godinho.

            ‘Bola to Panna Mária. Ale niektoré veci si myslím sama.

            Rada premýšľam.’ “ (De Marchi, str. 254, 256; Walsh,str. 161-162)

Keď videla, ako sa mnohí návštevníci v kaplnke sirotinca bavia a smejú, prosila sestru Godinho, aby ich pokarhala za nedostatok ohľadu a úcty k sviatosti oltárnej. Keď tento zásah nepriniesol očakávaný výsledok, prosila ju, aby oznámila kardinálovi toto: „Naša milá Pani nechce, aby sa v kostole hovorilo.“ (De Marchi, str. 252; Walsh, str. 160)

  Hyacintine posledné dni

Počas krátkeho pobytu v nemocnici dostávala ďalšie návštevy Panny Márie. Oznámila jej tiež deň a hodinu, kedy by mala zomrieť. Štyri dni predtým, než ju vzala do neba, oslobodila ju Najsvätejšia Panna od všetkých bolestí.

            Deň pred jej smrťou sa jej niekto spýtal, či by chcela vidieť svoju matku. Hyacinta na to odpovedala:

            „Nebude dlho trvať, než sa moja rodina stretne v nebi… Naša Panna Mária sa opäť zjaví, ale nie mne, pretože ja určite zomriem, ako mi povedala…“. (De Marchi, str. 262)

            Panna Mária prišla pre Hyacintu 20. februára 1920. František odovzdal svoju dušu Bohu už 4. apríla minulého roku.

            Hyacinta bola pochovaná na cintoríne vo Vila Nova de Ourém, zatiaľ čo František bol pochovaný predtým na cintoríne vo Fatime. Dňa 12. septembra 1935 boli Hyacintine pozostatky prevezené do Fatimy, kde boli uložené do hrobky, vybudovanej zvlášť pre ňu a jej brata. Na náhrobnom kameni bol jednoduchý nápis: „Tu odpočívajú telesné pozostatky Františka a Jacinty, ktorým sa zjavila Panna Mária.“

            Neskôr boli vzácne pozostatky prenesené do postrannej kaplnky fatimskej baziliky (1951, popr. 1952), kde sa nachádzajú dodnes.

            Prípravy na proces blahorečenia obidvoch vizionárov z Fatimy boli oficiálne začaté r. 1949.  Obdržané milosti cez prímluvu služobníkov Božích, Františka a Hyacinty, sa majú oznamovať vice-postulátovi (biskupský palác, Leiria, Portugalsko).