Zverejnenie tajomstiev

            Dňa 17. decembra 1927 išla Lucia ku svätostánku v kaplnke domu Dorotiek v Tuy, aby sa spýtala Spasiteľa, ako by mala vykonať príkaz svojho spovedníka, zapísať niekoľko milostí vyprosených od Boha, keď k tomu taktiež patrilo tajomstvo, ktoré jej zverila Svätá Panna.

            Zvučným hlasom k nej predniesol Ježiš tieto slová:

            „Milá dcéra, napíš, o čo ťa ľudia prosia. Napíš tiež všetko, čo ti Svätá Panna vo svojom zjavení povedala, keď hovorila o tejto úcte k jej Nepoškvrnenému Srdcu. Čo sa týka poslednej časti zjavenia, zachovávaj mlčanie.“ (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 400; Ayres da Fonseca, str. 34)

            Vzhľadom k takto obdržanému príkazu, vyjavila Lucia, čo sa udialo v májovom zjavení.

            Keď jej biskup z Leirie r. 1941 prikázal, aby si pre nové vydanie, ktoré malo byť dané do tlače, spomenula ešte na všetko, čo by mohlo byť v životopise Hyacinty zaujímavé, vyžiadala si vizionárka zvolenie nebies a vyjavila dve z troch častí májového tajomstva.

            Toto sú jej slová:

            „Tajomstvo obsahuje tri rôzne veci, z ktorých vyjavím dve. Prvé bol pohľad do pekla.“

A potom nasleduje vyrozprávanie dvoch častí tajomstva, ako sme už uviedli na príslušnom mieste v správe o májovom zjavení. (Porov. Memórias III, str. 216-220; Ayres da Fonseca, str. 43-44; Galamba de Oliveira, str. 146)

Čo sa týka tretej časti tajomstva, popísala ju vizionárka 3. januára 1944 v dome Dorotiek v Tuy (Španielsko) na jednu stranu linajkového papiera, ktorý bol v strede zložený. Štyri strany približne asi 12  x 18 cm a 16 čiar. Je známe, že toto urobila z príčiny ťažkého ochorenia na nariadenie biskupa z Leirie. V úvode sme o tom práve hovorili.

            V jednom dopise z 9. januára oznámila sestra Lucia biskupovi, že spis pre neho bol, ako to nariadil, pripravený v zapečatenej obálke.

            17. júna sa vybral titulárny biskup z Gurza, Manuel Maria Ferreira da Silva, na prosbu biskupa z Leirie do Valença, do na pobreží Rio Minho ležiacého portugalského mesta, aby v dome Fonseca prijal z rúk sestry Lucie, ktorá tam taktiež prišla, vzácny dokument. Ešte toho istého večera to odovzdal biskupovi z Leirie na veľkostatku Quinta da Formigueira, v blízkosti Braga.

            V Leiria uložil potom biskup dokument do väčšej obálky, ktorá bola rovnako zapečatená a uložil ho v trezore kúrie. Na veľkú obálku napísal: „Túto obálku s jej obsahom doručiť po mojej smrti Jeho Eminencii kardinálovi Manuel, patriarchovi z Lisabonu. Leiria, 8. december 1945. José, biskup z Leirie.“

            Dokument bol vybraný z trezoru, len veľmi zriedka na vedomie niektorých menej privilegovaných osobností. Pri tejto príležitosti sa uskutočnilo tiež slávne prijatie, ktoré ukazuje biskup z Leirie s obálkou v ruke. Táto fotografia vznikla na prosbu časopisu Life a zdobila titulnú stránku vydania z 3. januára 1949.

            Skôr ako sestra Lucia odovzdala zapečatenú obálku biskupovi z Leirie, napísala na ňu poznámku, že smie byť otvorená až po roku 1960 patriarchom z Lisabonu, alebo biskupom z Leirie.

            Začiatkom r. 1957 podnietilo Sväté ofícium (dnešná Kongregácia pre náuku viery) biskupa z Leirie, zaslať obálku do Ríma. Svätiaci biskup z Leirie João Pereira Venâncio ju potom priniesol k Apoštolskej nunciatúre v Lisabone a neskorší kardinál nuncius Fernando Cento doručil dokument Vatikánu. Ten bol 4. Apríla 1957 uschovaný v tajnom archíve Svätého ofícia.

            Nič nepoukazuje na to, že 9. októbra 1958 zomretý pápež Pius XII. vzal tajomstvo na vedomie. P. Leiber, úzky spolupracovník pápeža tvrdí, že chýri o Piovi XII., ktorý vraj pri čítaní tajomstva plakal a dokonca upadol do bezvedomia „boli vymyslené a nič z toho sa nestalo“ (J. M. Alonso, La verdad sobre el Secreto de Fátima, str. 43).

            Približovanie sa roku 1960 roznietilo prirodzene celosvetovo zvedavosť, vzhľadom tajomstva.

            8. februára rozšírila potom portugalská spravodajská agentúra správu, údajne podporenú „nanajvýš dôveryhodnými vatikánskymi kruhmi“, že fatimské tajomstvo bude s najväčsiou pravdepodobnosťou vždy absolútne utajené. A ďalej vyhlásila: „Tie isté kruhy tvrdia, že Vatikán vzhľadom na neho vykonaný tlak (nech je to v zmysle otvorenia dopisu a zverejnenia jeho obsahu pred svetovou verejnosťou, nech je to v zmysle nezverejnenia, pretože sa prijalo, že dopis obsahuje alarmujúce predpovede) rozhodol, že text dopisu od sestry Lucie nezverejní, ale ho naďalej prísne udrží v tajnosti.“ (Sebastião Martins dos Reis, O Milagre do Sol e o Segredo de Fátima, str. 127f.)

            Čo sa ale skutočne stalo? – 17. augusta 1959 príjme Ján XXIII. obálku s tajomsvom z rúk P. Pierre Paul Philippe OP (vtedy komisár Svätého ofícia, neskôr kardinál). Niekoľko dní na to číta potom text s pomocou portugalského tlmočníka zo štátneho sekretariatu s Msgr. Paulo José Tavares, neskoršieho Biskupa z Macau a rozhoduje sa proti zverejneniu. List odovzdáva naspäť Svätému ofíciu. (Porov. Kongregácia pre náuku viery, Posolstvo z Fatimy, predstavené Msgr. Tarcisio Bertone SDB, 26.6.2000; porov. Vyhlásenie od Msgr. Loris Capovilla, tajomný sekretár Jána XXIII., z 20. júna 1977 u P. José Geraldes Freire, O Segredo de Fátima: a terceira parte é sobre Portugal?, str. 136f.)

            Tiež Pavol VI. čítal text 27. marca 1965 a rozhodol sa rovnako. (Porov. Msgr. Tracisio Bertone, a. a. O.)

            11. februára 1967 kardinál Alfredo Ottaviani, bývalý prefekt Svätého ofícia v Aule Magna, Pápežskej akadémie v Ríme pri porade k príprave päťdesiatročného slávenia fatimského zjavenia držal prednášku, ktorá sa mala presláviť. Oznamuje, že v máji 1955 navštívil sestru Luciu v Karmel v Coimbra a spýtal sa vizionárky, prečo nechcela vidieť tajomstvo otvorené pred r. 1960. „Pretože potom bude zrozumiteľnejšie“ odpovedala mu na to vizionárka. „To ma priviedlo k premýšlaniu“, vysvetlil kardinál, „že sa muselo jednať o prorocké posolstvo, pretože práve proroctvá bývajú, ako možno vidieť v Svätom písme zahalené závojom mystéria. Zvyčajne nie sú vyjadrené v zreteľnej pre všetkých ľudí zrozumiteľnej reči“ (La Documentation Catholique, Paris, 19.3.1967, str. 542).

            Tak prichádzame konečne k pontifikátu Jána Pavla II., ktorého záujmy pre Fatimu neboli síce nové, ale po zločineckom atentáte, ktorého obeťou bol 13. mája 2000 práve on, boli ešte väčšie. Potom ako si 18. júla 2000 nechal doporučiťobálku s tajomstvom, spoznal sa ihneď v postave „v bielom oblečeného biskupa“ o ktorom hovorí text. Neskôr bol mimochodom tiež presvedčenia, že „let guľky bol vedený materinskou rukou a zomierajúc, stál Svätý Otec na prahu smrti“ (Meditácia s talianskými biskupmi 13. mája 1944).

            Predsa sa nerozhodol pre okamžité zverejnenie. Až v Jubilejnom roku vyhlasuje Jeho Svätosť „zdá sa mi, že čas vyzrel a považoval som to za vhodné, oznámiť obsah takzvanej tretej časti tajomstva“ (Oslovenie pri generálnej audiencii v stredu 17. mája 2000, Voz de Fátima Nr. 933, 13.6.2000).

            13. mája 2000 mal štátny sekretár kardinál Angelo Sodano na príkaz Jána Pavla II. oznámiť na esplanáde fatimskej Svätyni historické rozhodnutie. Slúžilo ako pozadie pre oznámenie blahorečenia detí – vizionárov Františka a Hyacinty, ktoré Svätý Otec vykonal v tomto dni, v ktorom sa vybral z Ríma do Fatimy.

            Po slovách Kardinála Sodano malo byť zverejnenie tajomstva sprevádzané „vhodným komentárom“,  ktorého zostavou bola poverená Kongregácia pre náuku viery. Táto zverejnila 26. júna 2000 s veľkým náborovým vynaložením v Sala Stampa Vatikánu a cez internet dokument pod názvom „Posolstvo Fatimy“ v šiestych jazykoch (nemčine, angličtine, francúzštine, taliančine, portugalštine a španielčine). Pri priamej talianskej štátnej a daľších televíznych staniaciach na celom svete vysielanej slávnosti v Sala Stampa zastával kardinál Jozef Ratzinger, prefekt Kongregácie osobne popredné miesto a bol sprevádzaný Msgr. Tracisio Bertone, emeritným arcibiskupom z Vercelli a sekretárom Kongregácie.

            Dokument z ktorého sme vybrali viacere informácie pre vyšší historický prehľad, obsahuje rôzne časti veľkého tajomstva:

            Všeobecná predstava od Msgr. Bertone;

            Faksimile rukopisu sestry Lucie k trom častiam fatimského tajomstva (z ktorých sme odvodili formát tretieho tajomstva) a prepis v tlačenom písme;

            Dopis Jána Pavla II. pre sestru Luciu z 19. apríla 2000 s prosbou „otvorene a čestne“ zodpovedať otázky o výklade tajomstva, ktoré jej bude klásť v mene pápeža sekretár Kongregácie pre náuku viery;

            Jednu správu o rozhovore Msgr. Bertone a biskupa z Leirie so sestrou Luciou 27. apríla 2000 v Karmel z Coimbra;

            12. mája 2000 poskytnutá správa kardinálom Sodanom vo Fatime;

            A konečne zostavený a podpísaný teologický komentár zo stručným, ale hodnotným vypracovaním o „teologickom mieste“ verejných a osobných zjavení v Cirkvi ako aj „výkladový pokus tajomstva z Fatimy“.

            Na Konferencií v Sala Stampa zdôraznil kardinal Ratzinger dodatočne, že svätá Stolica nechce dať v žiadnom prípade jeho výkladu nútený charakter. Z čoho možno teda uzavrieť, že je odborníkom úplne dovolené ponoriť sa do témy a prípadne dokonca navrhnúť nové perspektívne interpretácie. Nie je nutné extra zvýrazniť, že majú pritom postupovať zo všetkou múdrosťou a skromnosťou.

            Z našej strany sme sa pokúsili bez nároku vykonať túto prácu v poznámke pod čiarou 13 a 15, pričom sme siahli za pojmami zo spirituality od sv. Ludwiga Maria Grignion z Monfortu, ako aj za jeho obohatením, ktoré v r. 1995 zomrelý veľký brazílsky mysliteľ a muž činu Prof. Plinio Corrêa de Oliveira pripojil týmto názorom. Dva články z jeho pera (z rokov 1953 a 1958) zobrazujú v tejto knihe pravé, už pred štyridsiatimi rokmi zostavené glosy k tretiemu tajomstvu.

            S „oficiálnym zverejnením tajomstva“ cez Kongregáciu pre vierouku zdôraznila Fatima ako aj biskup z Leirie – Fatima Serafim de Sousa Ferreira e Silva (porov. interview v týždenníku Alfa a Omega, v Avvenire, 27.6.2000), že v očiach veriacich to samozrejme ešte viac získalo na význame, aj keď ide len o osobné zjavenie. Pribudlo aj na aktivite, ako to uistil ten istý biskup z Leirie – Fatima pri ďalšej otázke v interview:

            „Myslíte si, že s touto udalosťou zverejnenia tajomstva sa istým spôsobom uzavrie 20. storočie?“

            „Nepovedal by som, že sa niečo uzavrie, ale že sa niečo otvorí, ako okno nádeje k tomuto storočiu, nádeje osobného obrátenia každého jedného z nás a celého ľudstva, aby sme konečne mohli nájsť pokoj.“

            To bude veľký návrat ľudstva k Bohu, o ktorom sme v komentári k poslednej scéne tretieho tajomstva hovorili (pozri poznámku pod čiarou 14)

25  Aby bolo možné ukončiť analýzu tejto témy, je vhodné osvetliť dve ustavične sa vracajúce otázky:

1. Otázka: Ak bolo tajomstvo „len toto“, prečo váhala svätá Stolica tak dlho všetko zverejniť.

Ako odpoveď musíme nato povedať, že ak niekto označí tretie tajomstvo ako „len toto“,  istotne nepochopil hlboký a tajomný zmyseľ jeho matafór. To nie je obdivuhodné. Pretože kardinal Ratzinger zvýraznil na začiatku jeho teologického komentára, že tu pri tom ide o „jeden v symbolickej reči zobrazený obraz, ktorý je ťažké rozlúštiť“.

V každom prípade sa bude namietať:  Zobrazuje v treťom tajomstve predpovedaná smrť pápeža a dalších biskupov a osôb zo všetkých spoločenských vrstiev dostatočný dôvod, aby sa nepozdvihol meč Demoklesa nad vystrašeným svetom? Nemohla byť táto hrôza prospešná tým, že by naznačila ľudstvu toto nebezpečie, ktoré jej beží v ústrety, keď sa stále viac a viac vzdaľuje od Boha?

Rozšírilo sa aj, že Ján XXIII. a Pavol VI. rozhodli o nezverejnení tajomstva, aby sa napäté vzťahy medzi západom a východom počas studenej vojny nevyostrili, pretože to by mohlo náboženské prenasledovanie za železnou oponou ešte viac roznietiť.

Prirodzene predpokladajú tieto dôvody schopnosť rozlišovať od dnes tak často citovaných 

„znakov času“. Až historický vývoj nám umožní o tom diskutovať, bez toho, aby vypukli prudké vášnivé reakcie.

            2. otázka: Čo sa nachádza v jadre výpovedi tretieho tajomstva, ktoré sa stalo „zreteľnejšie“ až po roku 1960, ako to zdôraznila sestra Lucia, akonáhle ustanovila po tomto roku termín pre zverejnenie.

            Výkladový kľúč, ktorý ponúkame pre interpretáciu tretieho tajomstva je odpoveď ľudstvu na apel

k pokániu a obráteniu, ktorý Panna Mária vyslovila vo Fatime. Je teda zjavné, že sa ľudstvo v 60 – tych rokoch vzdialilo ešte ďalej od cesty cností. Postačí vymenovať len revolúciu kultúry, ktorá sa v 1968 rútiac zo  Sorbonnu rozšírila na celý svet (a pritom prichádzaju do úvahy znovu bludy Ruska, pretože vytvárali nepopierateľne toto revolučné hnutie) a vo vnútri Cirkvi na pokoncilovú krízu, ktorá priniesla zo sebou krízu viery. Krízu viery, ktorá podľa je podstaty viac-menej silného stupňa, podľa okolností implikovala odmietnutie Boha, obsah zjavenia a Učiteľský úrad Cirkvi. Žiaľ zasiahla táto kríza veľké časti kresťanstva.

            V tomto ohľade sa nachádza ako svetský tak i duchovný poriadok v stave hlbokého zmätku, z ktorého sa nevyslobodí bez zásahu prozreteľnosti, sprevádzaná zvláštnymi milosťami pre ľudstvo, ako to opisuje tretie tajomstvo.

            Toto zmätenie bolo v strede 60 – tych rokoch postupne zrejmé, čo potvrdzuje i prorocká intuícia sestry Lucie.