Posolstvu Fatimy nebolo dosiaľ vyhovené

Príde ešte k udalostiam, ktoré boli vo Fatime ohlásené, ale sa doteraz nestali? Túto otázku si dnes kladie ľudstvo. Nemožno o tom pochybovať, lebo časť proroctva, ktorá sa s obdivuhodnou presnosťou splnila, je dôkazom pre jeho nadprirodzený charakter. Akonáhle sa však dokáže, že sa jedná o nadprirodzené posolstvo, tak nie je žiadnych pochýb, že sa proroctvo až do konca splní.

Niekto by však mohol namietať, že proroctvá z 13. mája 1917 sú viazané na určité podmienky. Proroctvo by sa naplnilo len potom, ak by pápež a biskupi nezasvätili Rusko a svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Toto zasvätenie však bolo vykonané pápežom Piom XII. Pre svet (1942) a zvlášť pre Rusko (1952). Mohlo by sa teda čakať, že sa tresty, ohlásené Pannou Máriou Ružencovou nesplnia….

 Proti tejto námietke sú dve možné odpovede:  Za prvé - zasvätenie vyhlásené Piom XII nezodpovedalo podľa slov sestry Lucie, v jej liste z roku 1943 biskupovi z Gurzy  plnému rozsahu podmienkam Matky Božej, aj keď bolo Bohu milé. Je teda na pochybách, či bolo toto zasvätenie v stave, aby mohlo hroziace katastrofy odvrátiť. My nemôžeme neveriť slovám, ktoré zadelil Kristus sestre Lucii. Veď predsa jej celý život je zasvätený fatimskému posolstvu a nie div, keď nebo posiela vzkazy tohoto druhu, aby sa svet mohol orientovať o správnom výklade posolstva a o jeho vzťahu k behu udalostí.

Je preto úplne prijateľné, že Kristus a jeho Matka verne bdejú a sú Najsvätejším Srdcom všetkou oporou milovanej rádovej sestre, aby mohlo byť jej poslanie splnené a ľudstvo nebolo zvedené k omylu.

Po druhé musíme zdôrazniť, že naša milá Matka v doline Iria dala dve podmienky, ktoré sú potrebné na odvrátenie trestov, ktorými nám Boh hrozil.

Jednou z týchto podmienok bolo zasvätenie. Predpokladajme, že bolo prevedené s vôľou Svätej  Panny. Ale ešte zostáva druhá podmienka: rozšírenie svätého prijímania  o prvých piatych sobotách. Máme dojem, že toto sa nerozšírilo v naších katolíckych kruhoch, tak ako si to Matka Božia priala.

Potom je tu ešte ďalšia nepriama podmienka, ktorá je práve tak potrebná: Víťazstvo sveta nad tisícorakými spôsobmi bezbožnosti a nemravnosti, ktoré ho ovládajú. Všetko nasvedčuje tomu, že toto víťazstvo nebolo ešte dosiahnuté, skôr sa v celej tejto záležitosti približujeme viac k paroxyzmu a tým  nepravdepodobnosti v obrátenie ľudstva a väčšej pravdepodobnosti, že tresty skutočne na nás prídu… Ak by sme tieto skutočnosti videli inak, bolo by posolstvo z Fatimy absurdné. Pretože Naša milá Pani v roku 1917 tvrdila, že hriechy sveta narástli do takej miery, že si vyžadovali Boží trest, bolo by nelogické prijať, že by nedošlo k potrestaniu, ak tieto hriechy dodnes predsa len narastajú, a tým svet zostáva naďalej zatvrdnutý proti výpovediam z Fatimy. Bolo by to ako keby nekajúce Ninive nebolo dostalo hroziaci trest.

Okrem toho nemalo by vyprosené zasvätenie Našej milej Pani za následok zrušenie trestu, ak by sa ľudské pokolenie i naďalej oddávalo bezbožnosti a hriechom. Za týchto okolnosti by náležal zasväteniu istý priebeh neúplnosti a bezvýznamnosti.

Mohli by sme teda tvrdiť, že bez neohrozenej duchovnej zmeny myslenia, vyžadovanej v doline Iria, by sme sa vždy blížili k záhube. A s týmto približovaním sa, sa zmena zmýšlania stáva vždy viac nepravdepodobná.