5.
„Komunikácia, ktorá sa uskutočňuje v Cirkvi a skrze
Cirkev, spočíva v podstate v ohlasovaní blahozvesti
Ježiša Krista. Je to ohlasovanie evanjelia ako prorockého a
oslobodzujúceho slova ľuďom nášho času.
Zoči-voči radikálnej sekularizácii je svedectvom o
Božej pravde a transcendentnom určení človeka;
znamená rozhodnúť sa zoči-voči konfliktom a
rozdrobenosti pre spravodlivosť a solidaritu so všetkými
veriacimi v službe vzájomného porozumenia medzi
štátmi, národmi a kultúrami . 22
Keďže ohlasovať dobrú zvesť ľuďom
ponoreným do mediálnej kultúry si vyžaduje pozorne
zvážiť osobitosti spoločenských
komunikačných prostriedkov, teraz je dôležité,
aby Cirkev porozumela internetu. Toto je potrebné najmä kvôli
účinnej komunikácii s mladými ľuďmi, medzi
ktorými je už používanie tejto novej technológie
rozšírené, ale aj kvôli lepšiemu využitiu
tohto prostriedku.
Spoločenské komunikačné prostriedky majú z
pohľadu náboženstva rozličné prednosti a
využitie. Prinášajú správy a informácie o
náboženskom živote, myšlienky a údaje o
osobnostiach, slúžia ako nástroje evanjelizácie a
katechézy. „Každodenne prinášajú
inšpiráciu a povzbudenie a dávajú
príležitosť na slávenie bohoslužieb
ľuďom, ktorí sú viazaní povinnosťami v
domácnostiach alebo na pracoviskách . 23 Okrem týchto
dobrodení jestvujú i ďalšie, viac či menej
špecifické pre internet. Táto sieť napríklad
umožňuje okamžitý a priamy prístup k
dôležitým náboženským a duchovným
zdrojom, do veľkých knižníc, múzeí, na
kultové miesta, k dokumentom Magistéria, písomnostiam
cirkevných otcov a učencov, i k ďalším zdrojom
stáročnej múdrosti náboženstva. Má
cennú schopnosť prekonávať vzdialenosti a
izoláciu, umožniť kontakt navzájom si blízkym
ľuďom dobrej vôle z rôznych virtuálnych
spoločenstiev veriacich, aby sa navzájom mohli povzbudzovať a
pomáhať si. Cirkev môže poskytnúť
dôležitú službu katolíkom i nekatolíkom,
keď do internetovej siete vyberie a dodá užitočné
informácie.
Internet je dôležitým nástrojom pre mnohé
aktivity a náboženské programy ako sú
evanjelizácia, reevanjelizácia, nová evanjelizácia
i tradičné misijné poslanie ad gentes, katechézu a
iné druhy výchovy, pre správy a informácie,
apologetiku, riadenie, administráciu a niektoré formy
duchovného a pastoračného vedenia.
Hoci virtuálna realita tohto kybernetického priestoru
nemôže nahradiť skutočné medziľudské
spoločenstvo a skutočné sviatosti a liturgiu, či priame a
bezprostredné ohlasovanie evanjelia, môže ich
dopĺňať, povzbudzovať ľudí k plnšiemu
prežívaniu viery a obohacovať náboženský
život svojich používateľov. Pre Cirkev je aj
nástrojom komunikácie so špeciálnymi skupinami ako
sú mládež a mladšia veková kategória
dospelých, ľudia penzijného veku a osoby
pripútané k domovu, alebo ľudia, ktorí
žijú v odľahlých oblastiach, či členovia
náboženských inštitúcií, s ktorými
by sa inak nebolo možné spojiť.
Stále väčší počet farností,
diecéz, náboženských kongregácií a
inštitúcií spätých s Cirkvou, ako i programov a
organizácií všetkých druhov využíva
internet na také či onaké ciele. Na niektorých miestach prebiehajú na
národnej alebo regionálnej úrovni tvorivé projekty
podporované Cirkvou. Svätá stolica je na tomto poli
aktívna už niekoľko rokov a neustále svoju
prítomnosť na internete rozširuje a rozvíja.
Zároveň povzbudzuje cirkevné spoločenstvá,
ktoré ešte neurobili prvý krok pre vstúpenie do tohto
kybernetického priestoru, aby zvážili možnosť
urobiť tak čo najskôr. Veľmi odporúčame, aby
tí, čo sú v tejto oblasti už skúsení,
odovzdali svoje poznatky a informácie o internete tým, ktorí
len začínajú.
6. Cirkev musí tiež chápať a
používať ineternet ako nástroj komunikácie vo
svojom vnútri. Preto je potrebné, aby si internet uchoval svoj
špecifický charakter ako priamy, bezprostredný a
interaktívny nástroj, na ktorom sa môže
podieľať ktokoľvek.
Dvojsmerná interaktívnosť internetu už
začína stierať dávny rozdiel medzi tým, kto
odovzdáva informácie a tým, kto ich prijíma, 24
a začína vytvárať priestor, v ktorom môže,
aspoň potenciálne, každý robiť oboje. Nejde tu
teda o komunikáciu, ktorá v minulosti pôsobila len v jednom
smere, a to zhora nadol. Keďže stále viac
užívateľov si dôverne osvojuje túto
osobitosť internetu v iných oblastiach, možno
očakávať, že ho takto budú chcieť
využiť aj v rámci náboženstva a Cirkvi.
V tomto prípade ide o novú technológiu, nie však
myšlienku. Druhý vatikánsky koncil potvrdil, že
členovia Cirkvi by mali slobodne a s dôverou dávať
najavo svojim pastierom „svoje potreby a želania, ako sa
svedčí na dietky Božie a na bratov v Kristovi ; lebo
podľa svojho vzdelania, odbornosti a vážnosti, ktoré
požívajú „sú oprávnení, ba niekedy aj
povinní povedať svoju mienku o veciach, týkajúcich sa
dobra Cirkvi . 25 Communio et progressio poznamenáva, že
nakoľko je Cirkev „živým organizmom , treba v nej
„pestovať verejnú mienku, ktorú udržiava dialóg
medzi jej členmi . 26 A hoci pravdy viery „nepodliehajú
svojvoľnému výkladu jednotlivcov , pastoračná
inštrukcia poznamenáva, že „Cirkvi sa otvára
široké pole vnútorného priateľského
dialógu . 27
Podobné myšlienky sú obsiahnuté v Kódexe
kánonického práva28 a v nedávnych
dokumentoch Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné
prostriedky. 29 Aetatis novae definuje obojsmernú
komunikáciu a verejný názor ako cestu konkrétneho
uskutočňovania Cirkvi ako spoločenstva (communia). 30
V dokumente Etika v spoločenskej komunikácii sa píše:
„Vzájomná výmena informácií a poznatkov medzi
pastiermi a veriacimi, slobodná výmena názorov s citom pre
dobro spoločenstva a pre úlohu Učiteľského
úradu Cirkvi pri jeho napomáhaní a zodpovedná
verejná mienka – to všetko sú dôležité
prejavy základného práva na dialóg a
informácie vnútri Cirkvi . 31
Máme teda nástroj, ktorý možno tvorivo
využívať pri rôznych administratívnych a
riadiacich úlohách. Okrem otvorenia kanálov na vyjadrenie
verejného názoru máme na mysli možnosť
konzultovať s odborníkmi, pripravovať stretnutia a
spolupracovať s partikulárnymi cirkvami a
náboženskými inštitúciami na miestnej,
národnej i medzinárodnej úrovni.
7. Ďalšou oblasťou, v ktorej je využitie
internetu vhodné a potrebné, je oblasť výchovy a
formácie. „Dnes každý potrebuje určitú formu
trvalého mediálneho vzdelávania, či už
osobným štúdiom, účasťou na organizovanej
výučbe alebo oboma formami naraz. Výchova
používateľov spoločenských komunikačných
prostriedkov sa nemá zameriavať natoľko na technické
poznatky ako skôr na kritériá vkusu a pravdivého morálneho
úsudku. Ide teda o aspekt formovania svedomia. Cirkev by mala vo svojich
školách a vo svojich vzdelávacích programoch
ponúkať mediálnu výchovu tohto druhu . 32
Výchova a formácia v súvislosti s internetom musí
byť súčasťou komplexných výchovných
programov, týkajúcich sa spoločenských
komunikačných prostriedkov, ktoré sa zameriavajú na
členov Cirkvi. Pastoračný plán by mal, pokiaľ je
to možné, v súvislosti so spoločenskou
komunikáciou skúsiť ponúknuť možnosť
vzdelania v tejto oblasti ako podstatnú súčasť
vzdelávania seminaristov, kňazov, rehoľníkov a laikov,
ako aj učiteľov, rodičov a študentov. 33
Zvlášť mladých treba vychovávať, „aby sa z
nich stávali nielen dobrí príjemcovia (čitatelia,
poslucháči, diváci), ale aby sami vedeli aktívne
používať všetky druhy a prostriedky ‚globálneho
jazyka spoločenskej komunikácie. Týmto spôsobom sa
stanú mladí ľudia plnohodnotnými členmi
komunikačnej spoločnosti, ktorá sa zrodila práve v
našej epoche , 34 v ktorej sa masmédiá
považujú predovšetkým za „súčasť
stále sa vyvíjajúcej kultúry, pričom ich dosah
doteraz ešte úplne nepoznáme . 35
Odovzdávať znalosti o internete a o nových
technológiách znamená oveľa viac ako len
naučiť technické postupy. Mladí sa musia
naučiť dobre zaobchádzať so svetom kybernetického
priestoru, musia vedieť podľa zdravých morálnych
kritérií posúdiť to, čo v ňom nájdu,
a naučiť sa používať nové technológie
pre svoj komplexný rozvoj a pre dobro druhých.
8. Internet kladie pred Cirkev okrem problémov
všeobecnej povahy aj niektoré špecifické otázky,
ktoré sa rozoberajú v priloženom dokumente Etika a internet.
36 A hoci zdôrazňujeme kladné stránky
internetu, je dôležité, aby sme jasne videli aj tie
záporné.
V podstate sa „svet spoločenských komunikačných
prostriedkov môže niekedy zdať ľahostajný, ba
dokonca nepriateľský voči kresťanskej viere a
morálke. Spôsobuje to skutočnosť, že kultúra
týchto médií je hlboko nasiaknutá typicky
postmoderným chápaním, podľa ktorého jedinou
absolútnou pravdou je, že nejestvujú absolútne pravdy
alebo, ak by aj jestvovali, boli by ľudskému rozumu
nedostupné, a teda nepodstatné . 37
Medzi problémy súvisiace s internetom patrí aj
prítomnosť internetových stránok, ktoré
často osočujú a napádajú
náboženské a etnické skupiny. Katolícka cirkev
je terčom niektorých z nich. Podobne ako pornografia a
násilie v masmédiách, tak aj tieto stránky
sú „najtemnejšou črtou ľudskej povahy zranenej hriechom 38
a hoci rešpektovanie slobody prejavu si vyžaduje do istej miery
toleranciu aj voči nepriateľským hlasom, predsa by sa mali
autocenzúrou – a ak je to potrebné aj zásahom verejnej
autority – stanoviť a aplikovať rozumné hranice pre to,
čo sa ešte môže povedať a čo nie.
Ďalší problém predstavuje množenie sa
internetových stránok, ktoré si dávajú do
názvu katolícke. Ako sme už povedali, skupiny
späté s Cirkvou by mali byť tvorivým spôsobom
prítomné na internete. Podobne však majú právo
byť tam prítomní aj dobre informovaní jednotlivci a
neoficiálne skupiny, konajúci s dobrým úmyslom a z
vlastnej iniciatívy. Ak sa však nerozlišujú
autentické postoje Cirkvi môže dôjsť k ich
zámene z excentrickými interpretáciami náuky viery,
či extravagantnými náboženskými praktikami a
ideologickými vyhláseniami, ktoré si prisvojujú
názov „katolícke . V ďalšom sa pokúsime
naznačiť, ako pristupovať k riešeniu tohto problému.
9. Podobne si aj ďalšie otázky
vyžadujú hlbšie zamyslenie. Za týmto účelom
povzbudzujeme na výskum a neustály rozvoj disciplín, medzi
ktoré patrí aj „antropológia a teológia
komunikácie , 39 ktoré sa výslovne
vzťahujú na internet. Okrem štúdia a výskumu je
potrebné podporovať pastoračné plánovanie s
kladným vzťahom k používaniu internetu. 40
Jedna oblasť výskumu sa zaoberá tým, že
široký výber produktov a služieb na internete by mohol
vyvolať záplavu podnetov aj v oblasti náboženstva a
podporiť konzumný prístup aj vo veciach viery.
Zozbierané údaje podporujú domnienku, že
niektorí návštevníci náboženských
internetových stránok akoby sa nachádzali v supermarkete,
kde triedia a vyberajú si jednotlivé prvky
náboženstva, ktoré najviac vyhovujú ich vkusu.
„Tendencia zo strany niektorých katolíkov súhlasiť s
učením Cirkvi len selektívne je však problémom,
ktorý poznáme aj v iných podmienkach. 41 O
závažnosti tohto problému na internete je potrebné
mať viac informácií.
Vzhľadom na to, čo sme uviedli vyššie, má
virtuálna realita kybernetického priestoru niektoré
znepokojivé dôsledky na náboženstvo, ako aj na
iné oblasti života. Virtuálna realita nemôže
nahradiť skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii,
sviatostnú realitu ostatných sviatostí a
účasť na spoločnej bohoslužbe uprostred
ľudského spoločenstva z mäsa a kostí. Na internete
nie sú sviatosti. Aj náboženské skúsenosti,
ktoré tam možno pomocou Božej milosti nadobudnúť,
sú nedostačujúce, ak sú odtrhnuté od kontaktu
so skutočným svetom ostatných veriacich. Toto je
ďalšia stránka internetu, ktorá si vyžaduje
štúdium a reflexiu. Zároveň sa pri pastoračnom
plánovaní musí myslieť na to, ako priviesť
ľudí z kybernetického priestoru do skutočného
spoločenstva, a ako možno úspešne použiť
internet pri výučbe a katechéze, ktoré podporia a
obohatia ich kresťanskú angažovanosť.